Práve som vtedy začínal, tak nejak tesne pred a tak nejak zo zotrvačnosti systému som aj ja najmä vysvetľoval a vysvetľoval a otázky kládol len sporadicky.... no časom sa to nejak preonačilo..... začal som klásť otázok viac, menej vysvetľovať.... a výsledok? Predstavte si, že prinajmenšom ten istý, ba kľudne môžem napísať, že aj lepší.... a tak som otázkoval viac a viac, presvedčený, že aj dokonca nezodpovedanou otázkou sa dá k pravde dopátrať....... stačí rozmýšľať. A práve v tom to väzí. A podáte žiakom odpovede, nemusia rozmýsľať. Nemusia uvažovať o správnosti, nemusia vôbec a .... neuvažujú. Veď načo??? Načo uvažovať, keď všetko je jasné.
A to sa Vám potom tak zafixuje, že neuvažujú nad ničím, ani v laviciach, ani v živote.....
Dnes už otázkovanie považujem za samozrejmosť, nielen v škole , ale aj vo svojom živote, niečo také, ako životný štýl.... neberiem veci ako fakty, ale pýtam sa a učím pýtať sa aj druhých...... a veruže chápem aj tých, ktorým to vadí. Holt niekedy dobre mierená otázka, je lepšia ako sto argumentov.... a najmä ak sa opýtate verejne. Vtedy ani odpovede netreba , kto chce si ju nájde, kto nechce, stále si len tú svoju naučenú pravdu melie.......
je dobre, keď ľudia vedia uvažovať.....
je dobre, keď sa ľudia pýtajú.......
je dobre, keď hľadajú odpovede......
A je úplne jedno o čom som tu teraz písal, treba sa pýtať, uvažovať a hľadať. Všade, vždy a hlavne až dovtedy, kým Vám odpoveď nebude uplne jasná......
P.S. A možno aj o pravde tohto článku by bolo treba pouvažovať, nemyslíte???
