Viete aká by mala byť správna hotelová recepčná? Ja vám to poviem. V prvom rade neustále dobre naladená, usmievavá a pokiaľ možno úplne odolná voči stresu. Elegantne oblečená, najlepšie v rovnošate vyrobenej z umelého materiálu, s podšívkou, ktorá sa v lete lepí na telo, v zime nezahreje. Nesmú chýbať lodičky a silonky v každom počasí. Nenápadné líčenie a účes. Akceptovateľná je aj menej elegantná verzia, nie však športová, etno či akokoľvek výstredná. Ovláda aspoň jeden svetový jazyk dokonale, slovom aj písmom, má dobré navigačné schopnosti, má prehľad o kultúrnom dianí, vie odporučiť dobrú kuchyňu pre každého, vyzná sa v technike, počítačoch, celkovo je veľmi zručná. Jednoducho dobrý anjel každého hotelového zariadenia.
Úprimne, neviem ako sa mi poradilo ocitnúť sa práve na tejto pozícii. Niektoré z kritérií síce spĺňam, poniektoré som sa rokmi tréningu naučila. Stále si však nie som celkom istá, či som ten správny typ. Radšej mi dajte do ruky ceruzku a skicár a posaďte ma ku stolu niekde do rohu kaviarne. Alebo knihu a nechajte voľne snívať s otvorenými očami. Posaďte ma do knižnice a budem tam ako ryba vo vode. Len nebyť v centre diania. V tomto zjavnom paradoxe žijem už niekoľko rokov.
Možno práve preto, že som introvert, veľa vecí si beriem osobne. Napríklad také sťažnosti hostí. Pri odchode je všetko super, ste skvelí, prídeme zase. Lúčime sa ako dobrí známi. Bye Bye. Aloha. Je fascinujúce, že po príchode domov sa im všetko akosi rozleží v hlave a bum. Sadnú si za počítač a píšu recenzie. Negatívne.
Dosť bolo diplomacie a úsmevov. Keď ty, tak aj ja, aspoň takto neoficiálne.
Milý hosť. Som rada, že si prišiel až z ďalekej krajiny alebo aj z tej neďalekej. Navštíviť a spoznať naše milé hlavné mesto. Sťažuješ sa, že na izbách či celom hoteli nebola klimatizácia. Pýtam sa teraz ja, kde si bol, keď si si vyberal ubytovanie? Ak nie je uvedená v popise, pravdepodobne tam nie je. Prišiel si na Slovensko. Ak ti na tom naozaj záleží, spýtaj sa. My recepčné sme zázračné stvorenia a odpovedáme rýchlosťou blesku. Teda väčšinou.
Rovnako ťažko sa dá vyhovieť požiadavke na tichú izbu v príjemnej lokalite, niekde čo by kameňom dohodil od centra mesta. To je ako s tou mojou prácou, paradox. Ak sa ubytuješ pri letisku, ďalej od centra, tiež nemáš právo sa sťažovať. Že si počul hluk lietadiel a za taxík dal priveľa? Google je múdry a ukáže ti, kde sa hotel nachádza. A nemôžem ani zato, že neexistuje priame spojenie hromadnej dopravy, alebo že zastávka je päťsto metrov od hotela. A mimochodom, botel znamená ubytovane na lodi, nie smiešnu zámenu písmen.
Počas pobytu ti nešlo alebo vypadávalo internetové pripojenie. Recepčná to mala na saláme a nedokázala ti hneď pomôcť. Nechala ťa trápiť sa, takže si tú dôležitú video konferenciu nestihol. Ty nevidíš to pobehovanie medzi káblami v serverovni a skúmanie routera. Hovoril ten technik, že sa to má natvrdo reštartovať a potom volať? A čo všetky tie blikajúce svetielka. Robím, čo je v mojich silách, tak prepáč. Aj technikom z hotlinu to chvíľu trvá, kým sa rozhýbu.
Po vstupe do hotela ťa privítala vlažne usmievajúca sa osoba. Áno, máš pravdu, usmievať sa, usmievať sa a usmievať sa, to je naše heslo. Teda malo by byť. Je však možné, že daná osoba slúži na recepcii od predchádzajúceho večera. Kolega neprišiel do práce, ochorel, zlomil si nohu. Ťahá už piatu službu za sebou a je tiež chorá, deprimovaná a najradšej by šla domov. Nie je to tvoja vina, ale ani moja. Tak na to zabudnime.
Recepčná pri ubytovaní bola príliš pomalá a zdržiavala ťa, takže si musel chvíľu čakať, kým si sa dostal na izbu. Každý musí predložiť doklad totožnosti, taký je zákon. Ak si cudzinec, často ho lúštim. Tie české sú fajn, tým rozumiem, aj britské pasy. Horšie je to s Ukrajincami a Rusmi, kde treba vyhľadať víza a sú aj v azbuke. Rumuni majú zakódovaný dátum narodenia. Talianske sú iba v ich rodnej reči. V tých francúzskych je zase toľko podrobností, že by sa z toho jeden zbláznil. Niektoré nemajú uvedené miesto narodenia, inde chýba miesto bydliska. Na to všetko sa musím opýtať, nahodiť do systému, skontrolovať, vytlačiť, dať podpísať prihlášku na políciu aj s vysvetlením. Správne vystaviť účet, povedať základné informácie, zodpovedať všetky možné otázky typu ako sa dostanem, čo by som mal vidieť, kde si kúpim a pod. Nakoniec navigovať do izby. Aké jednoduché.
Mohla by som pokračovať donekonečna, lebo sťažností je milión a sťažovať sa dá úplne na všetko. Ako vidíte, odpoveď je otázkou uhla pohľadu. Uvedomujem si, že to nie je práca letového dispečera ani lekára. Nejde o život. Ak by sa uvoľnilo miesto niekde v knižnici, dajte mi prosím vedieť. Ďakujem. 😊
