Pracujem vo firme zaoberajúcej sa informačnými technológiami a technickou podporou. Tak, a je to vonku. Nie je to síce na nijako expertnej pozícii, ale aj tak som si vyslúžil od známych označenie "ajťák". Nepáči sa mi to. Niežeby som proti niekomu takému niečo mal, ale jednoducho to nie je pravda! V prvom rade by som rád predostrel, ako sa takí ľudia definujú. To nie je len ktosi, kto pracuje v tom sektore a basta. IT-čkár je človek, ktorý rozumie počítačom, vie toho s nimi fakt veľa, stále si číta na internete o novinkách, zasmeje sa na otázke: "Čo sa stane, keď napíšem - r shutdown?", vie si nakonfigurovať niečo také, že jeho počítač pošle autu príkaz, to auto niekam príde a na mobil mu pošle správu, že hrianky sú hotové. A samozrejme, má uhry, mastné vlasy, ráčkuje, ženské prsia mimo porna nevidel a a a muhehe...
Ja postrádam valnú väčšinu týchto znakov (pre vlastné dobro neuvediem, ktoré sa ma týkajú). Dobre, je pravda, že na počítači, ktorý mám doma, som už sám povymieňal prakticky všetky súčiastky a že nereagujem panickým vreskotom, keď sa mi vo Windowse objaví chybová hláška. Ale veď to je taký normálny priemer! Keď mi chcel kolega naposledy oznámiť, že vyvíjajú nejaký supiš počítač špeciálne do auta s takým procesorom a neviemakým rozhraním, tak ma rýchlo stratil. Ako by to hovoril dvanásťročnej blondínečke. A tak ma dosť povážlivo nahnevalo, keď sa ma na jednej skúške na odbore marketingová komunikácia profesorka opýtala, prečo som nešiel na nejaké to programovanie, keď už robím v tej IT firme. Reku ahajubisťu! (schválne som nepoužil "WTF", lebo to používajú ajťáci). To akože preto, že tam robím, mám to študovať? Teda neštudujem to preto, lebo by som hneď na prvej hodine programovania čumel na monitor ako nejaký Sierra Leončan na Škodu Fabia s manuálnou klimatizáciou v základnej výbave.
Takže tak. Pochopiteľne, zahrňme do tejto problematiky aj okrídlené "Ty tam robíš? Môžeš sa mi prísť pozrieť na počítač?" Nie, nie, nie, a ešte raz...nie! Na počítače sa chodia "pozerať" IT-čkári, lebo sú machri, chcú si byť istí, že vedia vyriešiť ozaj všetko a možno dúfajú v poopravový sex. A keďže ja som prudko inteligentný a nerozmýšľam v binárnej sústave, hneď mi došlo, že nič také nebude a kašlem na to. Teraz mi tak napadlo, že keby sa marketingová komunikácia volala normálne, pekne, slovenky - komunikácia trhovníctva, tak by to hádam ani nebol taký lukratívny odbor a hlásilo by sa tam menej ľudí a v odvetí by bola väčšia pohoda. Hmm, zaujímavé.
Ale dosť bolo. Fakt ma tak už dúfam nebudú nazývať. Som rád, že som sem niečo mohol napísať, keďže mám práve strašnú náladu a ťažké srdce na pani Prírodu.
