Ako môjmu pacientovi:
Jozef je čerstvý pädesiatnik,šofér-kamionista. Svoj život si vybudoval pekne, podľa svojho gusta:práca, rodina aj kamaráti a koníčky. Tak ako to chcel.Jedného dňa si ale na krku nahmatá nejakú hrčku a zakrátkomá aj svoju diagnózu: malobunkový karcinóm pľúc, III.b štádium,neoperovateľný. A jeho vlastný život musí ustúpiť, pretože je tu niečo3x5centimetrov veľké v jeho vlastných pľúcach. Niečo s čím treba zviesťzápas - kto z koho.
Alebo pani Viera.
Pädesiatnička pred očakávaným dôchodkom.Bývalá úradníčka, ktorá si po prepustení okúsila aj slasti životanezamestnaného. Teraz sa drží práce opatrovateľky za minimálmu mzdu. Uždlhšie sa necítila dobre, ale na vyšetrenie nešla. Nemohla by ísť namarodku, z nemocenského by jednoducho nezaplatila ani nájom. Prišla ažkeď bolo zle. V bruchu veľký ovariálny nádor, v krvnom obraze ťažkézmeny. Čaká ju operácia a ďalšia liečba.
A potom sa mi v noci sníva OBROVSKÝ TRPASLÍK. Je veľký akoobor, ale vyzerá trpaslíkovsky, ako Martinko Klingáč : ak uhádnešmoje meno nechcem ťa, ale ak ho neuhádneš VEZMEM ŤA.
Naháňa nás v bludiskách. Utekáme pred ním, niektorý sa ním urputne bojujú, niektorí sa snažia uhádnuť jeho meno, kým je čas.
Jeto trpaslík. Kým narastie z jednej pobláznenej bunky aspoň nacentimeter tak ho len horko-ťažko nájdeme. Ale má tú moc meniťľuďom život.
