Všetko sa to začalo vo štvrtok (31. januára), kedy sa začali schádzať dohodnutí blogeri na stanovenom mieste, niektorí tam boli skôr ako Iveta (aj to som len počul, lebo ja som kvôli práci prišiel až v piatok - aj to s pomocou Michala) a niektorí prišli až v sobotu ráno, že Matúš. Samozrejme, že nie naschvál, ponáhľal sa ako mu to len išlo a nebol by to on, keby si napriek prebdenej noci ráno o siedmej trochu nepochodil pešo - v tomto prípade to bolo 7 km, ale akých dôležitých:).
Čo sa dialo v Čičmanoch vo štvrtok, tak to neviem (v podstate to neviem ani v piatok, lebo som prišiel až večer), ale z fotiek viem, že tam bola dobrá nálada, viem, že sa lyžovalo, niektorí boardovali, skoro by som zabudol, že boli aj takí, čo brázdili svah na gumenom kolese a niektorí veľmi radi navštívili bufet a inak veľmi dobrý čaj, ktorý som neskôr aj ja "okoštoval" - dokonca ho mali aj ochutený, tak sa mohol človek ešte lepšie zahriať:). A ak už nepomáhalo žiadne zahriatie, tak nasledoval rýchly beh do chaty:).
Okrem toho bola veľmi dobre vyťažená aj sauna, veď čo by aj nie, po takých športových výkonoch, ktoré predvádzali niektorí členovia expedície Čičmany. Popravde zjazdovka vyzerala byť dostatočne strmá, tak to bolo určite dosť náročné.
A čo sa dialo večer? No ktovie, rozprávalo a rozprávalo, niekedy aj nie, lebo aj pitný režim treba dodržiavať, tak sa sem tam upilo niečoho dobrého, dokonca sme mali trošku belgického pifča, ktoré bolo síce zaujímavé ochutnať...ale ako odznelo: bažant je bažant:). Každopádne to na strávení pekného večera vôbec nič neubralo.
Aby som veľmi neprezrádzal:), tak by som už mal aj pomaličky skončiť, a tak mi prichádza na rozum, že bolo veľmi fajn stráviť nejaký ten čas v príjemnom penzióne a známej slovenskej rázovitej obci vďaka charakteristickým maľovaným vzorom na domčekoch a nielen tam. Možno len počasie sa mohlo trošku viac pochlapiť, ale napriek tomu nesklamalo a v posledný deň sa ukázalo Slnko vo svojej plnej kráse a mohli sme si užiť nový pohľad na dedinku a svah zaliaty lúčmi. Veď posúďte sami.
Tak takto nejak to vyzeralo v nedeľu ráno, keď sme sa lúčili s Čičmanmi, niektorí ešte išli trochu lyžovať, niektorí postupne odchádzali a kým čakali, tak si skrátili chvíľu a ešte pozreli tiež na svah (tiež som sa zaradil k tejto skupine). A potom už sme išli do rôznych kútov Slovenska, kde nás chvíľu sprevádzal potôčik v dedine.
