človek, ktorý má rád veľmi veľa...svojím písaním chcem aspoň trošku priblížiť svoje zážitky, názory - možno neobyčajné, možno banality... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, čo oči videli, uši počuli a .., stalo sa vo vlaku, Súkromné, Erasmák a Bologna, zistené z TV alebo kde bolo .., školoviny
Je to asi štyri dni dozadu, čo sme boli na zákazke v jednej firme v najväčšej obci na Slovensku. Bolo celkom dobre, stretli sme dokonca jedného známeho čo tam robí. No až na záver prišlo to, o čom tu ja vlastne chcem točiť dnes.
Na cestách za prácou človek zažije všeličo možné aj nemožné. Spoznáva ľudí, rôzne zaujímavosti a hlavne krajinu. A keďže sme s kolegami na ceste neustále, tak ja občas využívam možnosť fotiť, ak stíham. Takto sa náhodne zrodilo aj pár nasledovných fotiek.
Po niekoľkých mesiacoch čakania prišiel ten deň, keď tešiaci sa členovia „blogsme partei“ sa stretli počas troch dní na plahočení sa vodami Hrona. Chuť aj odhodlanie všetkých bola preveľká, o tom niet pochýb pri pohľade na zábery Jožka Drahovského. Občas však tento entuziazmus schladila „frišná“ voda, náladu na vyladených raftoch a páľavách to ale nekazilo.
Tak som sa opäť ocitol na tri dni v obci Čierny Balog na menšej brigáde na jednej chalupe u kamaráta s jeho rodinou. Bol s nami aj ďalší kamarát a jeden večer sme sa vybrali do jedného miestneho motorkárskeho baru. Objednávajú sa tri rezané pivá. Čapované čierne však nebolo, tak sme dúfali, že sa to podarí urobiť aj z fľaškového. Tamojší kraj by som nazval s veľmi mäkkou slovenčinou a čo na mysli to na jazyku. Mäkčia aj tam, kde sa to takmer nedá. Po chvíli však prichádza pseudočašník a hneď ako nás už videl a my jeho kričí: Chľapi, ono sa to nejak posraľo. Pre nás trochu nezvyklé, ale zabavili sme sa a chutilo tiež dobre:).
...veru tak, blogeri vedia nielen písať, ale vedia sa aj lyžovať a dokonca veľmi dobre. Za seba hovoriť nemôžem, ale snáď by som niečo vedel:). Jednoducho, tu sa to všetko odohralo, v jednom útulnom penzióne v Čičmanoch - akcia, ktorej nápad vznikol asi tri mesiace dozadu, ak sa nemýlim.
A je to tu. Do konca roka ostáva už len pár hodín. Neviem ako ostatní, ale ja to zatiaľ neprežívam nijak zvláštne, podobne ako prebehli u mňa aj Vianoce. Možno je to tým, že som ešte nechytil tú správnu koncoročnú náladu, ale ja verím, že ešte príde.
Rád sa podelím o ďalší v podstate z nekonečnej studnice nápadov môjho synovca - v tomto prípade staršieho, keďže mladší ešte nerozpráva, aspoň nie zrozumiteľne. Je to prepis dnešného telefonického rozhovoru medzi mojou mamou a ním. Chcel veľmi hovoriť do telefónu, tak sa ho mama (jeho babka) opýtala: Andrejko a máte už doma vianočné koláčiky? Andrej: Ano babííí, už nám doniesla druhá babka (zámerne neuvádzam meno) Aj ja Vám donesiem nejaké koláčiky, lebo práve ich pečiem Andrej: Nieeee babiii, ..už nemusííííš, my už máme od druhej babky, my už nepotrebujeme, môžeš si ich nechaaaat :DDD, čo k tomu dodať, na to sa podľa mňa nedá nájsť odpoveď, lebo to dokáže vyraziť dych a zároveň celkom slušne pobaviť. Nie je nad prostorekosť.:)
Každý, kto cestuje, tak zažíva popri tom mnoho zaujímavých situácií a zároveň aj spoznáva kraj a ľudí. V poslednom čase, ako mi začala škola, cestujem pomerne dosť - a nie je to kvôli škole, ale hlavne kvôli práci.
Je skoro ráno – 2:30. Budím sa v najlepšom spánku a pomaly otváram oči. Zároveň zisťujem, že je po daždi, čo je dosť neobvyklé. Celý deň pršalo akoby ani nikdy nemalo prestať,...
Mno, podarilo sa mi konečne dostať aj k poslednej časti - uverejnenia fotodokumentácie. Trvalo to dlho (, ale skôr to nešlo kvôli vyťaženosti) a možno je to už aj neaktuálne, ale chcel som sa podeliť o pár záberov. Dúfam, že sa budú aspoň trošku páčiť. enjoy:)
Prišiel čas, keď je vhodné napísať ďalšiu časť o dovolenke v Tunisku a rôznych zážitkoch, ako som sľuboval v predošlej časti - z výletov, nákupov, hotela, či cestovania. Tak sa teda do toho pomaličky pustím a budem sa rozpamätávať:)
Po necelých dvoch dňoch som sa konečne dospal z dovolenky, ktorú sme strávili partia desiatich ľudí na mieste, ktoré nie je zrovna najbežnejšou destináciou. Nie je to ani najluxusnejšie miesto, ale každopádne to stojí za to vidieť. V najbližších dvoch častiach o dovolenke v Tunise sa budem snažiť napísať zopár vecí, ktoré sa nám prihodili, či už boli príjemné alebo menej, boli to životné skúsenosti.
Určite nie je nič výnimočné, pokiaľ dnes niekto zažil búrku pod holým nebom, keďže dnes bol na prudké lejaky dosť vhodný deň. Mal však niekto dnes vodopád v podniku?
Ostatné leto (2006) som mal možnosť stráviť v Londýne. Je to mesto, ktoré svojim počtom obyvateľov viac ako dvojnásobne prevyšuje Slovensko. Mesto, ktoré som si zamiloval, či už pre jeho nepríjemné stránky alebo pre jeho krásne miesta, ktoré tam môžete nájsť a stráviť tam krásne chvíle a mať veľa zážitkov. Popravde, nebolo ich málo. Pre mňa osobne, keď som odtiaľ po troch mesiacoch odchádzal, tak mi bolo trochu smutno a zároveň som sa aj tešil už trochu domov.
