Učenie taliančiny má však veľmi voľný spád a ešte chvíľu si budem musieť počkať než sa podarí nejaká, i keď skromná konverzácia v tomto inak zaujímavom jazyku, nie však jednoduchom. V stredu začala etapa učenia a prvej hodiny kurzu, ktorá nám ukázala skôr, čo sa pýtať, ak niečo nevieme...ako sa to píše, ako sa povie, ako sa volá, kde je...a iné užitočné frázy pre začiatočníkov. Niektoré z týchto fráz však už sme poznali z praxe:).
V piatok bola druhá hodina, ktorá nás zoznámila s národnosťami a ako sa používajú v taliančine, okrem toho trochu pričucháme dialógom a používanie prvotných konverzácií. Tieto mám však už viac-menej za sebou v angličtine so svojimi spolubývajúcimi v ubytovni, s ktorými sa stretávam pravidelne v kuchyni.
Bolognská univerzita však organizuje pre Erasmákov rôzne poznávacie výlety v oblasti (Emilia-Romagna), v ktorej má tiež rozmiestnené svoje fakulty. Túto sobotu bolo na pláne mestečko Rimini, ktoré je skôr známe ako prímorské a turistické hlavne v letnej sezóne. Nedá sa však povedať, že by to tam mimo sezóny nežilo - práve naopak, je plné ľudí obzvlášť v dňoch trhov ako býva aj Forli.
Naša prehliadka začala relatívne rýchlym presunom do mestského múzea, kde bola vytvorená pred takmer 20-mi rokmi expozícia Chirurgovho domu (La Domus del chirurgo), ktorý tam v minulosti bol a dlhé roky na tom mieste bolo námestie. Bolo potrebného veľa úsilia na opätovné zrekonštruovanie dávnominulého miesta, ktoré v sebe skrýva bohatú históriu - všetko som však zachytil a ak chvíľu počkáte :) - bude dosť čo čítať i pozerať.
Samotná expozícia, resp. bývalý Chirurgov dom sa nachádza na dnešnom Piazza Ferrari, kam sa dá dostať z vlakovej stanice cca za 15 minút - ak viete kam idete :D. Po ceste môžete vidieť Tempio Malatestiano (chrám), ktorý je pomenovaný po Signoria dei Malatesta, ktorá zreformovala mesto Rimini a spravila z neho centrum kultúry a umenia.
Postupne sa dostanete na Piazza Tre Martiri (Námestie troch mučeníkov), kde je možné vidieť pamätník padlých vojakov bojujúcich za slobodu.
Pohľad na celé námestie potom vyzerá asi takto. Stále sme však na ceste do Chirurgovho domu. Pri Piazza Cavour zabočíme doprava do uličky, ktorá nás dovedie až na miesto plné histórie. Na Piazza Cavour však môžeme vidieť konajúce sa trhy, na ktoré sa ešte vrátime, naľavo je vidieť Teatro Galli (divadlo) a paláce: Palazzo del Podestà a Palazzo dell´ Arengo (s talianskou vlajkou).
Konečne však prichádza do Chirurgovho domu, kde prvý pohľad na súčasnú zachovanú podlahu vyzerá asi takto (tento priestor slúžil predovšetkým ako miestnosť pacientov, nazval by som to ako „čakáreň", táto miestnosť však mala viacero funkcií):
V tomto momente však ešte nie je možné vedieť, čo všetko sa na tomto pomerne malom priestranstve nachádzalo a konalo v minulosti. Postupne sa dozvedáme, že more, ktoré je v súčasnosti dosť mimo od centra, sa kedysi nachádzalo asi 50 metrov od vtedajšieho Chirurgovho domu. To znamenalo predovšetkým výhodu pre pacientov, keďže to mali veľmi blízko do mora hlavne kvôli liečeniu. Všade na zachovanej podlahe sa nachádzajú mozaiky, ktoré mali v tých časoch estetickú funkciu podobne ako dnes koberec. Na nasledujúcom obrázku vidíme samotný dom chirurga. V ľavom hornom rohu bola vtedy používaná latrína, smerom dolu môžeme vidieť (v strede) samotnú operačnú miestnosť, ktorú chirurg používal. Doktor nie je nazývaný chirurg náhodou. V skutočnosti to bol naozaj chirurg - vojenský, ktorý odišiel a usadil sa v Rimini. Archeológovia majú dokonca hypotézu ako sa volal podľa troch nájdených písmen: y, g, s...na základe týchto písmen usudzujú, že sa volal Eutyges. Jeho obytná miestnosť sa nachádza na spodnej časti obrázku. V tejto časti sa nachádza aj jeho študovňa.
Na ďalšom obrázku už vidíme miestnosť, kde sa nachádzali pacienti. Táto miestnosť je údajne dosť historicky slávna hlavne kvôli mozaikám na podlahe, kde sa nachádza 5 rôznych na takom priestore. V pravom hornom rohu je bližší pohľad na vykurovací systém, ktorý bol vybudovaný pod podlahou systémom istých vežičiek, na ktorých budovali podlahu. Bližšie je to vidieť na nasledujúcom obrázku, na ktorom je v hornej časti už pod podlahou bývalý cintorín, ktorý tiež tvoril súčasť tohto domu. Táto časť však už nebola odkrytá, keďže s ňou už projekt nepočítal, i keď mala by existovať až po susednú budovu.
Na druhej strane od miestnosti určenej pre pacientov boli obydlia (neviem, či sa to dá nazvať domom), v ktorých prežívali veľmi chudobní. Štvorcové kamene pripomínajúce pozostatky podlahy však netvoria podlahu, ale slúžili hlavne ako istý platňa na varenie, čo vlastne predstavujú aj množstvo vyhĺbených jamiek, kde si zakladali oheň.
Následne sme sa presunuli do mestského múzea v Rimini. Tu sú vystavené všetky zachované vykopávky, ktoré boli objavené pri rekonštruovaní pozostatkov domu - mnoho z nich však nebolo zachovaných, keďže centrum Rimini bolo v minulosti veľmi zničené a zároveň aj postihnuté ohňom. Napriek tomu mnohé a niektoré iba jediné kusy boli zachované, ako napríklad topánka v tvare nohy na nasledujúcom obrázku, ktorá slúžila ako liečebná pomôcka - vložila sa do nej noha, ktorá v nej bola istým spôsobom uzavretá a buď sa do nej liala horúca voda a slúžila na liečenie reumy, resp. ľadová voda ako v súčasnosti podobné ľadové obklady. V Grécku bolo podobných „kusov tela" nájdených v oveľa väčšom rozsahu celého človeka.
Keďže to bol Chirurgov dom, tak používal množstvo nástrojov, z ktorých mnohé mal aj ako vojenský doktor: vykonával operácie postrelených - vyťahoval guľky z tela nástrojom, ktorý bol identifikovaný len pred dvomi rokmi, robil zubára, robil operácie mozgu, urológa - odstránenie močových kameňov ako aj mnohé zlomeniny a iné. Mnohí pacienti však neprežili - nie však kvôli neúspešnej operácii, i keď boli veľmi bolestivé, ale hlavne kvôli pooperačnej infekcii.
Na záver prehliadky v múzeu v Rimini ešte dva obrazy z mozaiky. Potom sa trošku pozrieme ešte do mestaJ.
Týmto nábrežím by sme sa mali dostať smerom k moru, neskôr som však videl oveľa viac tabúľ smerujúcich k moru, čiže cesta nie je jediná. Ako vidno v diaľke množstvo budov, more skutočne nie je blízko.
Takto vyzerajú sľúbené trhy, ktoré sa konajú na spomínanom Piazza Cavour.
Z námestia Piazza Tre Martiri možno kúsok prejsť po Corso d´ Augusto a dostanme sa k ďalšej historickej stavbe - zrejme k pozostatku bývalých hradieb okolo mesta Rimini - Arco d´ Augusto (Augustov oblúk). Týmto by som teda ukončil dnešnú časť, ktorá snáď bude pokračovať v Ravenne. To však nie je isté...to zistím až cez týždeň.
Allora, arrivederci e per continuazione...
