Treba však spomenúť, že v našom prípade nešlo ani tak o zastávku ako o plánovaný výlet, keďže táto dedinka je vzdialená vyše 80 km južne od Sieny a dostanete sa tam približne za 1,5 hodinu po ceste nižšej triedy, ktorá vedie smerom do Ríma. Môžete tak vidieť rovnako veľmi veľa z krásnej talianskej krajiny, ktorá je čím ďalej tým viac na juh hlinitá, kamenistá, no stále je aj vlnitá a plná krásnych pohľadov. Pasúce sa stáda oviec na poliach nie sú ničím výnimočným.
Po príchode do tejto dedinky vlastne ani neviete, že tam už vlastne ste. Naším cieľom, prečo sme sa tam vybrali bolo hlavne to, že som zahliadol pár fotiek kamarátky, ktorá na tom mieste už bola. V opačnom prípade by som sa o niečom takom asi nikdy nebol dozvedel - ale musím povedať, že to stojí za to. Aby som to nezatajoval, jedná sa o vápenaté útvary, ktoré zanechala svojím vplyvom silno nasýtená vápenatá voda. Prakticky všetkého čoho sa chytila, ale kam kvapla voda, ktorá tam tečie, a dokonca je aj termálna, tak ostáva biele. Preto na povrchu najskôr prvotných skál ostáva usadený vápenec, ktorý z celého útvaru, ktorý sa tam nachádza, robí ako by jaskynné úkazy v dobe ľadovej. Vyzerá to podľa mňa v zásade rovnako, avšak, tu to môžete zažiť vo vysokých letných teplotách a dokonca si užiť aj teplej, až horúcej termálne vody.
K týmto útvarom Vás zavedie aj tabuľa „FOSSO BIANCO" (slov. biela jama, resp. kanál). Je to maximálne desať minút chôdze a aj to by ste sa asi flákali. Ako prvú ochutnávku nasledujúceho zážitku však môžete mať v podstate zmenšeninu toho uvidíte potom.
A o chvíľu už uvidíte to, za čím sa sem oplatí prísť. Do konca Vás už nebudem rušiť svojím komentárom, a tak si môžete užiť pár pohľadov na túto krásu alebo sa tam niekedy v budúcnosti vybrať, vidieť to na vlastné oči a okúpať sa vo vyhriatej prírodnej vode. Spomeniem len, že by sa po týchto útvaroch nemalo chodiť, ale veselo sa to porušuje :).
