...čakanie na skončenie tej strastiplneja dlhej cesty. Železničná doprava patrí medzi tie rýchlejšie spôsobydopravy, ktoré môžeme v súčasnosti využívať - ak nerátam úsek trate, kdeprebieha rekonštrukcia trate - tam to býva často o nervy. Ale naSlovensku si zvykneme asi na všetko - to je možno jedno z hesiel, ktorýmisa riadia naše „milé" železnice.
Jednou z výhod, ktorú naozaj oceňujem,je výška cestovného pre študentov. Ja ako študent si tak môžem dovoliť cestovaťpo celom Slovensku za v podstate krásne ceny, za ktoré sa iným spôsobomdopravy nedostanete tam, kam sa môžete dostať vlakom - ak nerátam stopovanie,ktoré má tiež svoje do seba, avšak si myslím, že je dosť rizikové. A takako aj v mojom prípade môžete cestovanie vlakom za polovicu využívaťnielen na spoznávanie krás Slovenska, ale aj na cestovanie za prácou.
A to bol v podstate aj môjprozaický dôvod, prečo som tri týždne chodil do Prešova. Samotná cesta vyšla naniečo vyše 220 ,- čím sa potešila nielen moja peňaženka, ale aj ja. Prvý týždeňsom absolvoval cestu z Trenčína rýchlikom o 17:28. Sám som nevedelodhadnúť aký plný by mohol byť, ale bolo to celkom bezproblémové. Ľudia samenili a ja som si trávil čas riešením vecí do školy, ktoré som siodložil, aby som sa nenudil. Pri takej činnosti Vám cesta ubieha celkom rýchlo.Na moje prekvapenie sme dokonca ani nemeškali, čo v súčasnosti veľminezažívam pri cestovaní do školy - ale beriem to, je to spôsobenérekonštrukciou trate (ale hodinové meškanie je aj na mňa príliš). Do Kysaku somprišiel ešte s 20-minútovým predstihom, kde som nasadol na prestupný„osobáčik" už do Prešova. Tam som sa ocitol približne o pol jedenástejv noci. Fakt som bol rád, že už som tam, lebo cesty som už mal celkomdosť.
Druhý týždeň sa niesol v podobnom duchu.Nastala iba jedna zmena, resp. možno dve. Tá prvá bola predovšetkým tá, žepočasie obrátilo kartu smerom na chladnú stranu. Bohužiaľ túto zmenu akosi tí,ktorí si to mohli všimnúť, si nevšimli. Vo vlaku bolo vcelku chladno a akmáte vo vlaku sedieť vyše 5 hodín, tak iba hromžíte. Tak som bol nútený sapozakrývať všetkým možným, čo som so sebou mal. Tá druhá zmena bola náhodná,lebo nikdy neviete, kto sa kedy môže dostať do vozňa. A v Žiline sapodarilo obsadiť asi pol vozňa tmavším spoluobčanom, ktorí boli relatívnenaštartovaní. Jediné šťastie, že robili bordel jedine vo svojich kupé. Alezážitok to určite bol, ak cestujú až do Popradu, resp. Spišskej Novej Vsi.Počas tej doby sa dokázali celkom kvalitne spiť a hulákať tak, že satriasla celá súprava a ja som skoro nepočul hudbu z prehrávača priamov ušiach.
Oba týždne však boli úplne luxusné voči tomu,čo nasledovalo tretí týždeň. Mohlo ma napadnúť, že je to „dušičkový" časa pôjde vcelku dosť ľudí vo vlakoch v každom možnom čase. Železnicesa však chválili, že posilnili spoje - no pravdu povediac neviem, kde takučinili, keď aj v „nočáku" o jednej v noci sa nedá takmer anikam postaviť. Ja som mal problém vôbec niekam nastúpiť. Vo vlaku neskutočnýpuch, no s tým sa veľmi nedá robiť, ak je tam toľko ľudí - oni za to ažtak nemôžu, že železnice pridávajú nejaké pseudosúpravy. Postupom časunastupovalo čím ďalej viac ľudí (neviem si predstaviť ani kam), čo spôsobilo,že už sa nedalo ani nikam stúpiť a mne osobne vlak pripadal ako jedna veľkákonzerva - už len naliať olej a sardinky sú hotové a tie tak dobreplnené nebývajú:). Neskôr občas ľudiaaj vystupovali, čo spôsobilo, že som si mohol prestrieť v uličkea ležať tam - predsa len bola hlboká noc, resp. veľmi skoré ráno. Pripadalsom si ako bezdomovec, ale veď čo už - lepšie ako stáť dovtedy. Ja osobne somsi sadol do kupé až v Spišskej Novej Vsi, a to bol cieľ mojej cestyešte dobrú jeden a pol hodinu vzdialený.
Teraz sa dostávam až na záver cesty, keď boloráno pol siedmej a ja ráno vyčerpaný po „krásne" prebdenej noci čakám nakolegov a hor sa do práce, kde nás čakala dvanásťhodinová fuška. Pričakaní na nich sa mi na to ani nechcelo myslieť a čo všetko, čo som simyslel o železniciach, tak to som radšej nevyslovoval. Cesta našou železnicou v exponovaných dňochje proste zážitkom ako vystrihnutým z Indie alebo nejakej winettou-ovkya myslím, že by táto spoločnosť za tieto „nadštandardné zážitky" mala vyberaťpríplatky. Ľutujem týmto hlavne tých, ktorí museli platiť plné cestovné za takécestovanie, a ktorí toto zažívajú pravidelne.
Je to však jedno, pretože každý má predsanárok na kultúrne cestovanie a nie cestovať ako vandrák a div, že muhlava netrčí z okna. Ako malá náplasť preto na mňa pôsobila spiatočnácesta, keď som išiel v novej súprave (, ktorú samozrejme poznám ajz ciest do školy), ktorá nebola preplnená a cesta týmto spôsobom hneďinak ubieha a človek sa aj inak cíti - cesta však trvá aj tak rovnako dlhoa nudne (v noci):).
