Babka je v živote každého človeka dôležitá osôbka, ktorú mnohí častokrát ani nemajú kedy spoznať. Ja som toto šťastie mal a popravde som tomu rád, pretože som si s ňou užil veľa srandy. Kedykoľvek som tam zašiel, tak sa vyskytlo niečo, čím dokázala rozosmiať, dokonca aj vtedy, keď sa doma s dedkom nerozprávali.
Chodieval som tam odmalička...keď som chodieval na základku, tak som tam jedával (a nielen vtedy:), robil si úlohy, hrávali sme spolu karty a bavili sa na rôzne témy, postupom času aj na viac či menej vážne.
Ťažko si spomínať na nejaký konkrétny okamih, ale je toho určite veľa...prežívala s každým (nielen so mnou) každý úspech, či neúspech. V posledných rokoch premýšľala nad každou skúškou, ktorú som robil a čo sa deje vo všeobecnosti. Vyhrala svoj vlastný boj s nepríjemnou civilizačnou chorobou. I keď sa potom stiahla do úzadia a prestala chodievať von, lebo sa jej ťažšie chodilo, napriek tomu mala svoje záľuby - asi jej najväčšou bolo čítanie bulváru:). Vychovala mnoho detí ako bývala učiteľka a mala veru rázne metódy, ale postupom času aj v tomto trochu povolila.
Moja posledná návšteva u nej bola ostatný utorok, čo som rád, že som sa tam zastavil, tak som ju mal možnosť vidieť v podstate naposledy, i keď už sa necítila dobre a sama vedela, že nebude dlho trvať, kým príde ten okamih...a sama to chcela.
Viem, je to normálne a musí sa to raz stať, ale nikdy to nie je ľahké, obzvlášť, ak máte niekoho rád, kto je Vám blízky a radi s ním trávite chvíle. Je to kolobeh života, ale najradšej by ste boli, aby tu boli niektorí ľudia večne a nikdy neodišli, ale nedá sa to.
Dnes je ten deň, kedy naozaj pomerne nečakane a rýchlo odišla a nikdy sa nevráti. Nemala to ľahké, ale splnilo sa jej to, čo aj mne sama povedala, že si už želá - odísť tam hore (preto aj ten názov). Bolia ma už oči, a nielen to po tom, čo mi za celý deň vyšli na povrch očí slzy, keď odišiel človek, ktorý zanechal po sebe mnoho spomienok a zážitkov...
Prichádza mi na rozum snáď už iba jediné...ďakujem, že si tu bola a nech sa ti darí aj tam hore.