Každý zoháňa všetko a všetkých na poslednú chvíľu. Dovolím si povedať, že na škole začína ten pravý stres a ruch. Uzatvárajú sa zápočty a blížia sa skúšky – niektorí si dávajú predtermíny, niektorí sú radi, že stihnú aj riadne termíny. Zháňajú sa profesori, ktorí zadávajú neraz až na konci semestra „očivyvaľujúce“ úlohy a to nehovorím o tézach, kde sú veci, o ktorých sa ani nepočulo...poznajú to asi mnohí.
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, keď som bol prvák, že som sa aj bál, pretože ako nováčika na škole to bolo dovtedy niečo nepoznané a nevedel som ako to bude prebiehať a či sa naučím predmety v dostatočnom množstve a čase, ktorý som si na to rozvrhol. Vtedy som mal dokonca aj také chvíle – ako neskúsený vysokoškolák – že som sa učieval priebežne a niekedy dokonca aj na stanici, keď som čakával na vlak.
Tieto časy sa razom stratili, keď prišiel druhý rok. Akýmsi spôsobom ma takmer vôbec nezaujímalo, či sa to budem učiť priebežne alebo nie – proste som s týmto systémom prestal – ako väčšina vysokoškolákovJ. A popravde, nerobilo mi to v podstate žiadne problémy, keď sa dostavili povinnosti, ktoré bolo potrebné splniť na to, aby človek mohol v pohode a bez problémov pokračovať ďalej. Naučil som sa, keď to bolo nutné, a tým sa to vyriešilo.
S postupom času sa mi tak iba zdá, že jediná vec, ktorá mňa osobne zaujíma pri skúškovom období je, kedy to budem mať čo najskôr za sebou. Myslím si, že nie je veľa tých, ktorí by sa nejak zvlášť vyžívali v skúškach a naťahovali ich tak dlho ako je to len možné – samozrejme sú aj také prípady, kedy to inak nejde...
Ale s tým ako sa zdá už nikto nič nenarobí a môžu to vyriešiť len tí, ktorých sa to týka a snažiť sa, aby všetky nepríjemnosti, ktoré v najbližšom čase prídu, rýchlo odstránili a mali pokoj. A preto, nestrachujme sa – prejde to ako každý rok, len tomu bude treba trošku pomôcť, aj keď učenie niekedy bolí))). Nechcem tým však v žiadnom prípade vyjadrovať nejaké negatívne postoje ku skúškam, je to vcelku zaujímavé. Každý predsa ide na vysokú školu preto, že chce a nie preto, lebo musí. Teda aspoň by to tak malo byť v tom správnom prípade. A preto - hor sa do práce, alebo aj ako sa hovorieva – bez práce nie sú koláče.
