Mali by si ich skutočne mnohí pamätať z dôb minulých (hlavne z naučeného), no vidíme, že osvety nie je nikdy dosť a zjavne ho treba pripomínať ešte častejšie.
Netreba vôbec chodiť príliš ďaleko, bola ho predsa plná Európa a dokonca by sme nemali ani veľmi premýšľať, kedy to bolo, bolo to predsa približne jednu generáciu ľudstva späť, a to znamená väčšina našich starých rodičov by mohla hovoriť, čo to boli za kruté časy. Zdá sa, že ľudia majú krátku pamäť a snažím sa veriť, že výrok „dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky“ od Herakleita, zostane aj naďalej pravdivý (nielen pre súčasnosť).
Dokážem skutočne pochopiť rôzne dôvody, pre ktoré bola zvolená ĽSNS toľkými ľuďmi – chudoba; málo alebo veľa prekrútených informácií; možno jediný predstaviteľ, ktorý ich príde potešiť; znechutenie z doterajších vlád samostatnej SR (áno, sľubov bolo dosť); určite aj nevzdelanosť a bohužiaľ asi aj recesia (no v tej strašidelnej podobe). Napriek tomu sa neprestávam diviť, že je tam aj veľmi veľké množstvo voličov a sympatizantov, ktorým nebráni nijak profil strany a jej predstaviteľa. Snažil som sa nejako pomenovať ten pocit – je to sklamanie alebo silný smútok, strach z budúcnosti. Nie, je to do plaču. Je to všetko možné, ale je to aj pocit, ktorý možno ucítite pri filme Rebelové pri odhalení povahy sprievodcu Doušu (zrejme pozná len ten, kto videl). Áno, aj v tomto filme sa jednalo o ťažkú dobu... Filozofia, ideológia a postoje, ktorými sa však snaží presviedčať aktuálne 5. najúspešnejšia strana vo voľbách do parlamentu, sú však veľmi podobné tomu, čo sa dialo v 30-tych rokoch minulého storočia.
Nebudem vypisovať všetkých 25 bodov programu NSDAP (nie sú vo všetkom totožné, doba predsa trochu pokročila), ale dajú sa porovnať s tzv. programom strany Mariána Kotlebu, ktorý nie je iný, je stále rovnaký – jeho podstata sa nezmenila a rozhodne nemá záujem o dobro občanov tejto republiky. Stačí si prezrieť na jeho doterajšiu „kariéru“. Je len miernejší pri vystupovaní, ale ciele sú rovnaké ako ciele jeho pôvodnej politickej strany Slovenská pospolitosť, ktorú 1. marca 2006 Najvyšší súd nechal rozpustiť kvôli jej protiústavnosti, rovnaké ako mala Hlinkova slovenská ľudová strana, ktoré sú jasným príkladom extrémneho nacionalizmu a obdivu k nacistickému Nemecku. Čo je teda spásou pre občanov, pardon, pre voličov Mariána Kotlebu.
Jeho tzv. program obsahuje 10 bodov (parafrázovaným porovnávaním):
- Zastavenie ďalšieho rozkrádania štátu: (Kto by nechcel, nepovedal však, čo si predstavuje pod dobrým a transparentným hospodárením, keďže ho nerobí ani ako predseda BBSK.) NSDAP tiež „bojovalo proti zkorumpovanému parlamentnému hospodárstvu a obsadzovalo úrady podľa potreby strán, bez ohľadu na charakter a schopnosť uchádzačov“. Rovnako „požadovali nemilosrdný boj proti tým, ktorí svojou činnosťou poškodzujú spoločné záujmy – zločincov, podvodníkov, šmelinárov a im podobných je treba potrestať bez ohľadu na ich vyznanie a rasu“. Tiež „požadovali zoštátnenie všetkých podnikov, ktoré sa sformovali do korporácií a rozdelenie zisku veľkopodnikov“.
- Spraviť poriadok s parazitmi v osadách: „Žiadali, aby sa štát zaviazal v prvom rade, že zaistiť si možnosť zárobku a životnej perspektívy majú len štátni občania. Pokiaľ nie je možné uživiť všetkých príslušníkov štátu, je treba vykázať príslušníkov cudzích národov“.
- Zaviesť spravodlivý sociálny systém: V programe NSDAP „požadovali vytvorenie veľkorysého systému starostlivosti o starých občanov ako aj zrušenie bezprácnych príjmov, získaných bez vynaloženia úsilia“, pretože „povinnosťou občana štátu musí byť duševná alebo telesná práca a jeho činnosť nesmie ohrozovať záujmy celku“.
- Nedovoliť imigrantom obsadiť Slovensko: neviem, kde ich kto vidí stále v tom veľkom počte pred hranicami SR, ale aj v predvojnovom Nemecku „kto nebol štátnym občanom, mohol tam žiť len ako hosť a podliehať cudzineckým zákonom“ ako aj „bolo treba zabrániť každej ďalej imigrácii ne-nemcov“ a „tí, ktorí sa prisťahovali po 2. auguste 1914, aby boli ihneď prinútení opustiť ríšu“.
- Zdravie postaviť nad biznis: V predvojnovom Nemecku sa „štát musel postarať o povznesenie ľudu aj zvyšovaním telesnej zdatnosti na základe povinnej telesnej výchovy zo zákona“.
- Obnoviť sebestačnosť Slovenska: „Žiadali zem a pôdu pre obživu ich ľudu a usídlenie prírastku obyvateľstva“ ako aj „pozemkovú reformu prispôsobenú národným potrebám, vytvorenie zákona o vyvlastnení pôdy bez náhrady a odstránenie pozemkovej dane a zabránenie špekuláciám s pôdou“.
- Podporovanie tradičných hodnôt: pri tejto strane je veľmi otázne, čo je pre nich tradičné, pretože aj v Nemecku od 1920 „požadovali slobodu všetkých cirkví v štáte, ak neohrozovali jeho existenciu alebo sa neprehrešili proti mravnosti a morálke“. Samotným vyjadrením v programe o podpore filmovej a umeleckej tvorby ide silno proti tomu, čo robí sám ako predseda BBSK.
- Vybudovanie skutočnej slovenskej armády: V tomto prípade dokáže zabezpečiť asi najviac členov a v tomto smere má určite najviac skúseností, bohužiaľ nepríjemných pre všetkých ostatných, okrem vlastných. Tento bod akoby priamo z programu NSDAP vypadol, nakoľko „požadovali odstránenie profesionálneho vojska a vytvorenie ľudovej armády“.
- Slovensko postaviť na diktát Bruselu: v dobe minulej Európska únia ešte neexistovala, ale akosi v celom programe absentuje nejaké zásadné ekonomické zhodnotenie ako svoje myšlienky má v záujme naplniť, resp. ako chce tejto krajine pomôcť sa rozvíjať, pretože systém aký prezentuje, je podobný praxi v BBSK, a tam sa teda život zastavil.
- Ochrániť naše životné prostredie: V tomto bode by sa dalo súhlasiť, že máme najkrajšiu krajinu na svete – prečo si ju však chceme nechať obohnať plotom, zaplniť ľudovou armádou, násilím a agresiou. Pokiaľ však toto je žiadané na Slovensku (zatiaľ len 8,04% zo zúčastnených voličov), tak si túto krajinu nezaslúžime a zdá sa mi, že ani nevážime život.
A vieme (resp. mali by sme vedieť) ako to skončilo v nacistickom Nemecku...
Nezmyslov však v programe je viac a rovnako je plný vulgarizmov a urážok voči ľuďom, občanom tohto štátu. Človek, ktorý má absolútnu moc ako predseda BBSK a jeho strana, ktorá predstavuje silné prvky neonacizmu, je prvok, ktorý si našlo veľa ľudí ako záchranu, ako pomoc. Avšak je to aj prvok, ktorý môže spôsobiť brzdenie rozvoja krajiny (ako to dokazuje aj v regióne), vďaka ktorému získavame nálepku netolerantnej krajiny a pokiaľ bude jeho podpora rásť – budeme sa aj hanbiť priznať odkiaľ sme.
Výsledky sú dané, nezmeníme ich, ale ľudí zmeniť môžeme – treba hovoriť, ukazovať, vysvetľovať, čo hovorí história. Treba sa ísť pozrieť do bývalých koncentračných táborov, nezakrývať si oči, ale čítať osobné svedectvá a príbehy ľudí, čo prežili dobu, v ktorej tiež bola sľubovaná populistický príbeh o pomoci ako zachrániť krajinu až nakoniec zostala zdevastovaná celá Európa.
