Jednoducho, prišieldeň D, a tým bol 12. október 2007, kedy sa ľudia z rôznych kútov zberalijedným smerom - Tajov. Pre mňa samého to nie je vôbec jednoduché o tompísať, keďže to bola moja premiéra a veľmi som sa na to tešil. Samozrejmemusím povedať, že takom ako som sa tam tešil, tak sa mi tam aj páčilo:), a opäť to bolo kvôli tým, ktorí mali čas prísť. Škoda, že bolodosť aj tých, ktorí by radi a práve nemohli alebo tých, ktorí museli ísťskôr
Naša posádka odkúpeľného mesta vyrazila približne o pol siedmej a podarilo sa nám prísťokolo deviatej hodiny večer, kedy už bolo stretnutie doosť dlho zahájenéa v plnom prúde. Po príchode sme hľadali, kde sa všetci tí (pre mňaznámi neznámi) ľudkovia nachádzajú. A toť ho - skoro všetci sa tiskliv jednej chatke. „Pražská" posádka prifrčala síce v noci, alev podstate včas. Postupne som prichádzal na to kto je kto, čo netrvalo veľmidlho. Celá kopa ľudí sa po chvíli premiestnila do banketovej miestnosti, kdes nimi prišlo aj druhá kopa nápojov v skle a plechovkách - veďpitný režim treba dodržiavať nie? Čo by to bolo za chatu, keby na nej nebolažiadna poživeň. Z celého množstva rôznych vecí - sladkých,slaných...skutočne nebolo možné prehliadnuť velikáánsku štrúdľu.A postupne sa degustovalo až do rána - niektorí dlhšie, niektorí menej. Tíodhodlanejší zotrvali aj do približne rannej pol šiestej hodiny. O tohoršie sa im vstávalo:).
Druhý deň, resp.ten, v ktorom sa išlo spať sa nemohol začať nijak inak ako s kafe.Postupne prichádzali všetci novinári:DDD a pokračovalo sa príjemnýmsedením či už vnútri alebo na terase, kde príjemne ohrievalo slniečkoa dokonca chvíľami aj posnežovalo - kto by to bol povedal, ale bol továžne sneh - treba zas povedať, že chata bola skutočne vysoko a je odtiaľkrásny výhľad. Napriek tomu, že vonku bolo vcelku príjemne, tak na otvorenompriestranstve dosť fúkalo, a preto sa rozhodlo v prospech kačacích„hodov", ak sa to tak dá nazvať. Vzhľadom na určité problémy v počtochpani prevádzkarky, ktorá v danom momente asi nevedela, že 15 nie je asipribližne tridsať, sa museli niektorí uskromniť a niektorí aj rozkríknuť:). Tož, kto by to bol povedal a dovolil si tvrdiť, že kačka sa dározkrájať aj nožom? Veru je to tak, čoho sme boli svedkami - veru, zázraky sadejú, keď sa chce.
Popoludnie satrávilo rôzne. Buď sa sedelo vnútri vonku alebo sa išlo na spoznávanie okoliado lesa alebo si niektorí išli zchrupnuť po predošlej noci. Najskôr to celkomdobre padlo aj deťom, ktoré boli aspoň na nejaký ten čas odlúčené od hier,napriek tomu boli skvelé vďaka ich finančnej stratégii. Zamestnali mnoho ľudísvojimi netradičnými kúskami a rozdávali potešenie naokolo. Večer sme saopäť presťahovali do "banketky", ale potom už sme boli rozmiestnení na viacerýchmiestach a nastali aj priateľské stretnutia či už pri zelenom stoles tágom alebo stolnom futbale. A v podobnej atmosfére sa večerprelieval do neskorého rána.
Nedeľa už ubiehaladosť rýchlo - pre niektorých v rytmoch rýchleho balenia, lúčenia sa (česťtým, ktorí boli schopní ráno vstať po dlhej noci:)) a odchodu z miesta, na ktorom sa odohrali tri krásne dnis dvomi nocami plnými dobrej nálady a perfektných ľudí. Verím (aviem), že už teraz sa mnohí tešia na ďalšie stretko.
