Je zaujímavé ako sa niektorí ľudia stavajú k Vianociam. Väčšina ľudí sa snaží vychutnať si tieto dni spôsobom im najmilším, či už nič nerobením alebo klasickým naháňaním po byte (upratovaním) alebo po obchodoch. Dá sa to však vôbec? Je síce týždeň pred Vianocami, no neviem ako vy, ale ja osobne sa tak vôbec ešte necítim. Ktovie čím to je? Či je to tými preplnenými obchodmi plných ľudí alebo nátlakovou propagáciou v reklamách, ktorá sa začína na môj vkus každým rokom skôr a skôr, čím sa vlastne tieto sviatky stávajú akési menej vzácne a výnimočné, pretože celá atmosféra je vyvolávaná akosi priskoro a neprirodzene.
Ja osobne som zažil taký prvý náznak príchodu Vianoc včera, keď sme sa vydali na "lov" vianočného stromčeka - výnimočne odlišným spôsobom ako zvyčajne. Zvyknú sa predávať na rôznych miestach (musím pripomenúť, že preferujeme každý rok živý stromček, čím sú istým spôsobom každý rok Vianoce iné - minimálne procesom zdobenia), my sme však tento rok zvolili stratégiu vlastného výberu a vybrali sme sa do lesa. Nikdy by som nepovedal, že je to tak ťažké pri takom množstve stromov vybrať si ten pravý, ktorý sa človeku páči a je podľa jeho predstáv. Chodili sme po hore (ja s otcom) asi tri a pol hodiny a videli veľmi veľké množstvo, ale vybrať si ten pravý nebolo ľahké - mnohé boli vysoké, iné príliš široké, ďalšie trochu riedke, ostatné mali zas hrubý kmeň. Kým to človek nezažije, tak by hádam ani neveril. S postupom času však prichádzala chvíľa, keď sme si už nejaký museli vybrať a podarilo sa:).
V zásade to bol ten, ktorý sme si predstavovali a spĺňal naše predstavy o ideálnom vianočnom stromčeku na tento rok, čím sme si splnili jednu z každoročných povinností. Jednou z ďalších povinností je kúpa ryby - na Vianoce zvyčajne kapra - čo ja teda vôbec nemusím. Je to vec, s ktorou je istým spôsobom spojená tradícia vystátia si relatívne dlhého radu pred kaďou s kaprami a vybrať svojho "vyvoleného" na štedrovečerný stôl. Dnes je to všetko oveľa jednoduchšie, keďže rýb je dostatok v podstate celoročne a je možné si ho kedykoľvek kúpiť, aj napr. v jednom veľkom bielomodrom obchode s červenými písmenami, či iných. Stráca sa tým trošku na môj vkus atmosféra, ktorú sa snažia vynahradiť vianočné trhy, v každom meste iným spôsobom. Aj to je však s postupom času viac a viac gýčové než prirodzené.
Jedno je však určite rovnaké v každej domácnosti - stresy z nákupov (, o ktorých by tieto dni nemali byť, pričom sú stále väčšie a väčšie a parkoviská praskajú vo švíkoch), stresy zo spomínaného upratovania (, ktoré mávajú mamy tesne pred vypuknutím všetkého, pričom nervozita rastie) a z toho všetkého častokrát vyplynú konflikty.
Určite by ste si vedeli spomenúť aj vy na dalšie príklady, ktoré zvyšujú napätie v týchto dňoch, napriek tomu, že by sa malo uvoľňovať a často ho spôsobujú rôzne maličkosti. Z toho mi však vychádza otázka - načo toľko zhonu, resp. k čomu je ten zhon dobrý a stojí nám to vôbec za to? Veď tieto dni by nemali byť o tom, a aj keď je počuť podobné výrazy vo viacerých formách, akosi sa nedodržujú - stále je to viac o konzumerizme a materializme. Nechcem, aby predošlé vety vyzneli ako klišé, a že ja žiadnu z vyššie povedaných vecí nerobím, ale ako sa hovorí: všetkého treba, ale s mierou.
