Čo nám hovorí Písmo?
Rim 14,17 "Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom."
Dobre, ale čo to znamená? Ako sa môže spojiť spravodlivosť s pokojom a radosťou?
Spravodlivosť od smrti Ježiša Krista nie je "oko za oko". To je spravodlivé iba v tomto svete. Vo svete Božieho kráľovstva, je spravodlivé odpustiť. Vtedy robíš to, čo robil Ježiš. Nie, neznamená to, že keď niekto útočí, že máš založiť ruky a čakať. takéto skutky sú v rozpore s prikázaním "Nezabiješ!". Samozrejme, ak to robíš preto, aby si niekoho ochránil, že si ochotný položiť život za druhého v nádeji, že jemu to pomôže, to je iná vec. To isté spravil aj Ježiš. Ešte inak sa to dá povedať. Ježiš povedal, že robí iba to, čo chce Otec. Inak povedané, plní vôľu svojho Otca. A Ježiš bol spravodlivý. Potom z toho vyplýva: Spravodlivosť: znamená plniť voľu Nebeského Otca na zemi. A pre toto sa môže spravodlivosť s pokojom a radosťou skĺbiť v Duchu Svätom, ktorý zjednocuje.
Super, ale ako sa to dá v dnešnom svete? Znie mi to skôr ako utópia, keď je všade toľko násilia a zla.
A kto povedal, že to je ľahké? Teda, ono to je v podstate ľahké. Ale pre ľudí, ktorí neprežili metanoju - zmenu myslenia, obrátenie, zmenu celkového pohľadu na seba, na svet, na Boha je to extrémne ťažké, ba priam nemožné.
Ale ako môžem prežiť niečo také? Veď od malička chodím do kostola, pristupujem k sviatostiam, modlím sa ruženec, litánia a iné rôzne modlitby a snažím sa dodržiavať desatoro i Cirkevné prikázania. A stále nič...
Toto všetko je dobré, ale otázka znie, ako veľmi je to spravodlivé pred Pánom? To že to je dobré neznamená že to aj Pán chce tak, ako to je. Častokrát to je skôr otrocké dodržiavanie nariadení až pridávanie si nezmyselných zákonov zo strachu pred hnevom rovnako, ako to robil Izrael. Napríklad, Boh povedal, že majú zasvätiť sobotu. Oni preto, aby pre istotu neprekročili toto prikázanie, tak si hranicu dali nižšie a povedali si: Dobre, ale pre istotu si to ošetrime ešte príkazom: V sobotu môžeš prejsť len určitý počet krokov. -> Samo o sebe to nebolo zlé, ale nebolo to spravodlivé pred Pánom - nebolo to to, čo Boh chcel. A v tom je veľký rozdiel. Potom sa to zo vzťahu premieňa na otrokárčenie zákonu - náboženstvu. A pritom Boh nám dal slobodu. A chce, aby sme boli slobodní tak, ako je aj On a nie "žili" našu vieru len v rámci tradícií a formalit, ale aby sme s Ním mali vzťah.
