Bolí ju to a až teraz po dosť dlhom čase sa zverila jedinému človeku, mne. Dodnes nechápe svoj skrat, svoje správanie, ktoré bolo skôr reflexívne ako premyslené. Modriny sa zahoja, ale bolesť z duše nikto nevymaže.Prečo sa nebránila, prečo sa nikomu nezverila, prečo nekonala????Najprv bola v šoku a potom .... nevedela kam sa má obrátiť, čo si má počať .... a čo by si pomysleli ľudia, priatelia a rodina .... a veril by jej vôbec niekto?Nevolala políciu, hoci mala, lebo sa bála a hanbila. A hanbí sa aj teraz, lebo sa nikomu zo svojich blízkych nezverila, ako by sa im pozrela do očí a čo by si o nej mysleli.Stále má zlé sny a vie, že sa ich tak ľahko nezbaví.Koľko je žien, čo sa nikomu nezveria, čo potichu trpeli a trpia, čo sa hanbia za svoj údeľ????Koľko tyranov behá po slobode vďaka nám????Mali by sme im pomôcť nebáť sa a už vôbec nie sa hanbiť.Všímajte si náznaky vo svojom okolí a majte oči otvorené.Môžete zachrániť zranenú dušu.Ja mám doteraz zlé svedomie, že som si nič nevšimla a nepomohla.Všetko mohlo dopadnúť úplne inak...... /teraz je ona utrápená a on čistý ako ľaľia a môže to skúsiť niekde inde/
29. máj 2005 o 23:36
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 059x
Týrané ženy
Koľko krát som si čítala články o týraných ženách. Ako mlčky znášali bitku a nadávky, psychický teror. Vždy som si vravela, prečo to znášajú, ako môžu, ja by som to len tak nenechala, nechať sa terorizovať od nejakého kreténa. NIKDY A potom som sa dostala priamo do centra diania. Poznám jednu z nich, vôbec sa nebránila, nespravila vôbec nič, bola paralizovaná a vystrašená. Cítila sa sama, opustená.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(9)