Neboli to azda Spojené štáty, kto v marci 2003 napriek striktnému odmietnutiu zo strany OSN za podpory Veľkej Británie a niektorých menej výrazných spojencov vojensky zaútočil na Irak, čím rozpútal už sedem rokov trvajúcu vojnu, v ktorej bolo dodnes zabitých viac ako 800 tisíc a vážne zranených takmer 1,5 milióna civilistov?[1] Mimochodom, netreba zabúdať, že invázia bola odôvodnená hypotézou, i keď navonok pôvodne prezentovanou ako neoblomný fakt, o držbe zbraní hromadného ničenia v Iraku, z ktorých sa na jeho území dodnes žiadna nenašla. Tento „omyl" bol už medzičasom oficiálne priznaný i americkými úradmi.[2] Americká vláda v tejto súvislosti dokonca pravdepodobne manipulovala verejnú mienku, s cieľom odobriť inváziu.[3]
A neboli to práve USA, kto v septembri 2001 napadol Afganistan, len niekoľko hodín po teroristickom útoku na Svetové Obchodné Centrum, pričom si ešte ani osem mesiacov neskôr neboli istí, či bol tento útok pripravovaný v Afganistane?[4] Na rozdiel od vojny v Iraku je vojna v Afganistane podporovaná väčšinou členských štátov NATO, vrátane Slovenska, a hoci sú v nej straty na životoch doposiaľ výrazne nižšie ako v Iraku, každých pár dní sa dozvedáme o nových prípadoch „nezdarených" zásahov so smrteľnými následkami pre desiatky civilistov. Držiteľovi Nobelovej ceny za mier, prezidentovi Barackovi Obamovi, to však v žiadnom prípade nebránilo v tom, aby v decembri minulého roku rozhodol o zvýšení počtu amerických vojakov v Afganistane o úctyhodných tridsaťtisíc.[5] Pritom, zdá sa, len málokoho zaujíma, že podpora vojny zo strany afgánskej verejnosti v poslednom období výrazne klesá.[6]
Nebol to azda prezident Spojených štátov, kto v rokoch 2003 až 2004 podpísal niekoľko vyhlásení o oficiálnom povolení doposiaľ zakázaných spôsobov mučenia pri vypočúvaní väzňov?[7] Príslušné memorandá taktiež zaviedli nový právny termín pre zadržiavaných príslušníkov teroristických skupín, tzv. enemy combatants, čím boli títo zbavení štatútu vojnových zajatcov, na ktorých sa vzťahujú ochranné ustanovenia Ženevskej konvencie.[8] Myslím, že ľudia ako José Padilla či Mamdouh Habib alebo iní tzv. potenciálni teroristi zadržiavaní v niektorej z amerických väzníc resp. vojenských základní by o dodržiavaní ľudských práv Spojenými štátmi mali určite viac pochýb ako arbitri zvyšku sveta z Ministerstva zahraničných vecí.[9] Žiaľ, znalosti o zvrátených neľudských technikách vypočúvania, ktoré v 50-tych a 60-tych rokoch v rámci programu financovaného CIA na montrealskej klinike na stovkách svojich pacientov bez ich súhlasu tajne skúmal doktor hrôzy Ewen Cameron tvoria dodnes súčasť manuálov na vypočúvanie väzňov amerického Ministerstva obrany.[10]
Mimochodom, nie je to azda americká tajná služba (CIA) spoločne s Ministerstvom obrany (Pentagon), kto si objednáva služby od súkromnej firmy Blackwater, stojacej za mnohými vojnovými škandálmi v Iraku, Afganistane či inde vo svete?[11] Prednedávnom sa dokonca mala táto firma v spolupráci s agentmi CIA pokúsiť odstrániť nemeckého občana priamo v Berlíne, samozrejme bez vedomia tamojších úradov.[12] Prečo sa však zdráhať likvidácie občanov cudzích krajín, keď má Obamova administratíva oprávnenie zabíjať dokonca i tých vlastných, a to kdekoľvek na svete, jednoducho na základe podozrenia, že predstavujú hrozbu pre bezpečnosť Spojených štátov?[13]
Stručne a jasne, netvrdím, že azda vojenská junta v Barme dodržiava ľudské práva, alebo že sa pri zaobchádzaní robotníkov v čínskych fabrikách neporušujú niektoré z článkov Všeobecnej deklarácie. Striktne odcudzujem akékoľvek takéto porušenia, bez ohľadu na pôvodcu, a súhlasím s nevyhnutnosťou ich sústavného monitorovania. Za nevyhnutnú však považujem tiež podmienku používať rovnaký meter na každého. Samotná preambula Všeobecnej deklarácie ľudských práv predsa hovorí, že záväzok dodržiavať práva v nej definované na seba prevzali všetky signatárske štáty.[14] Súčasné hodnotenie ich stavu z dielne Ministerstva zahraničných vecí USA však skôr pripomína Orwellovské prostredie rovných a rovnejších, v ktorom niektorých dokonca ani nie je nutné monitorovať. Niežeby práva neporušovali, zdá sa skôr, že ich jednoducho nemusia dodržiavať. V takom prostredí nie je nijako prekvapivé, že na čele inštitúcie poverenej vypracúvaním správy o dodržiavaní ľudských práv stojí osoba, ktorá hlasovala za napadnutie suverénneho štátu na základe hypotetického tvrdenia a navzdory medzinárodnému spoločenstvu.[15]
[1] http://en.wikipedia.org/wiki/2003_invasion_of_Iraq , http://www.unknownnews.net/casualties.html , http://news.bbc.co.uk/2/hi/middle_east/3661134.stm ako aj http://en.wikipedia.org/wiki/United_Nations_Security_Council_and_the_Iraq_War
[2] http://www.msnbc.msn.com/id/7634313/
[4] June 6, 2002, The Washington Post, By Walter Pincus, Mueller Outlines Origin, Funding of Sept. 11 Plot
[6] http://csis.org/files/media/csis/pubs/094013_afghanpollbyregion.pdf
[7] http://www.fff.org/freedom/fd0611c.asp
[8] http://en.wikipedia.org/wiki/Enemy_combatant
[9] http://en.wikipedia.org/wiki/Jos%C3%A9_Padilla_(prisoner) , http://en.wikipedia.org/wiki/Mamdouh_Habib
[10] Naomi Klein, The Shock Doctrine, chapter 1: The Torture Lab
[11] http://www.huffingtonpost.com/2007/09/26/blackwater-incident-worse_n_65929.html , http://payvand.com/news/07/sep/1253.html
[12] http://diepresse.com/home/politik/aussenpolitik/531524/index.do?from=suche.intern.portal
[13] http://www.democracynow.org/2010/2/9/obama_administration_us_forces_can_assassinate
