Samozrejme, nie zrovna z hľadiska času. Tie dva milióny rokov rodu homo, či dokonca len okolo dvesto tisíc v prípade toho nášho rozumného (sapiens) druhu, môžu len ťažko konkurovať 3,5 miliárd rokov starým baktériám. Alebo takým obyčajným dinosaurom, ktorí nás v tejto disciplíne prekonali (zatiaľ) asi tak sto až tisícnásobne. Ale veď my im ešte ukážeme! Alebo aj nie...
Z hľadiska stupňa inteligencie, technologického pokroku či vplyvu na planétu sa už konkurenti hľadajú ťažšie.
Najvyššia váhová kategória
Pred pár dňami vyšla správa, že celková hmotnosť človekom vytvorených predmetov (vrátane ciest, budov a podobne) už prevyšuje hmotnosť všetkej živej hmoty na planéte. Človek, ako produkt prírody, už toho vyprodukoval viac ako príroda sama. Antropocén je v plnom prúde a príbeh dieťaťa požierajúceho vlastnú matku aj všetkých naokolo je čoraz evidentnejší.
Náš evolučný úspech pekne dokazuje aj iná hmotnostná štatistika. Ak by ste totiž odvážili všetkých ľudí a niektoré z ich domestikovaných druhov zvierat (konkrétne kravy, ovce, ošípané a sliepky) ich hmotnosť by desaťnásobne prevýšila hmotnosť všetkých voľne žijúcich zvierat (o veľkosti aspoň pár kilogramov) dohromady. Nuž, s úspechom zjavne "nesebčíme" a niektoré vyvolené druhy sme stiahli so sebou.
A hoci by asi nie všetky kravy či sliepky zrovna spievali ódy na plnohodnotný život, z hľadiska počtu jedincov doslova valcujú väčšinu voľne žijúcich druhov. Len si predstavte, aká "vyhúkaná" by musela byť napríklad taká plamienka driemavá (druh sovy, jeden z najrozšírenejších vtákov na svete), v spoločnosti svojich 10 miliónov súputníčok, keby oproti nej vzlietlo (ak by to ešte nezabudli) tých súčasných 30 miliárd sliepok. Vžiť do jej pocitov by sa ale určite vedelo tých biednych 20 tisíc levov či 300 tisíc vlkov, keby sa na ne vyrojila takmer miliarda psov.
Dlhší život, vyšší rast
Ale späť k človeku. Aj nás patrične pribudlo, a to najmä nedávno. Trvalo celú našu históriu, kým začiatkom 19. storočia dosiahla ľudská populácia prvú miliardu. No len za posledných dvesto rokov k nej pribudlo takmer sedem ďalších. A nejde len o absolútne čísla. Zrýchlil sa aj rast. Kým na ten posledný sedemnásobok bolo treba len dve storočia, ten predošlý trval takmer desaťkrát toľko, až kdesi od Kristovho narodenia.
Prečo zrazu toľký boom? Vinníkov je viacero. Napríklad taká priemyselná revolúcia, s ňou spojený rast blahobytu či pokroky v hygiene a medicíne urobili svoje. Kým ešte koncom 19. storočia bola priemerná dĺžka života sotva 40 rokov, dnes je takmer dvojnásobná. Kým to nezmenil pokrok modernej doby, štvrtina detí umierala v prvom roku života a polovica sa nedožívala dospelosti. Dnes sa jej na Slovensku dožije viac ako 99 detí zo 100.
Svojim dielom prispelo aj očkovanie. Napríklad také pravé kiahne. Odhaduje sa, že len počas 20. storočia na ne zahynulo 300 miliónov ľudí (to je ako štyri druhé svetové vojny!). Od 80-tych rokov sa však o nich už veľa nehovorí. Vďaka masovému očkovaniu sú totiž medzičasom doslova vyhubené. Na Slovensku boli podobne eliminované napríklad záškrt či detská obrna, ktoré sa tu vďaka očkovaniu už niekoľko desaťročí v podstate nevyskytujú.
S rozumom za slobodu
Žiaľ, aj napriek veľkým úspechom ľudskej civilizácie, nie všetci jej členovia ich dokážu rovnako doceniť. Mnohí z tých, ktorí možno prežili svoje detstvo práve vďaka očkovaniu, sa dnes jeho prínos snažia zubami nechtami spochybňovať. Darmo, trocha si tým úspechom strieľame do kolena. Pokrok totiž nenastal len v medicíne. Veda zmenila aj spôsob, akým komunikujeme a pár revolúcií a vojen nám vybojovalo právo komunikovať slobodne.
Od Guttenbergovej kníhtlače, cez prvé noviny, rádio či televízor, sme sa dostali až k ére internetu a počítačov do vrecka, ktorý si dnes môže dovoliť aj bežný tínedžer s priemerne zarábajúcimi rodičmi. Na pár klikov sa vie podeliť o fotku s kamoškou z Nemecka, pozrieť si Trumpov najnovší tweet, vypočuť si Bieberov najnovší song alebo prečítať slovenskú ústavu. Môže sa učiť, môže sa zabávať. A môže sa podeliť o svoj názor. Na tému, ktorej rozumie, aj na takú, ktorej nie. A my všetci si to môžeme prečítať. Môžeme to pochopiť alebo nie. Môžeme tomu veriť alebo nie. A hlavne, môžeme to šíriť ďalej.
A tak sme sa ocitli v dobe, v ktorej sme odbornosť degradovali na počet lajkov na fesjbuku. Desiatky rokov strávených poctivým štúdiom komplexných tém sa razom zužujú na desiatky minút strávených letmým čítaním zjednodušených bludov. Obsah ustupuje obalu. Len aby sa čo najviac trblietal, len aby sa dal rýchlo odbaliť a hlavne aby bol v súlade so svetonázorom čitateľa. Ale o to sa už postarajú algoritmy. Stačí pár krát kliknúť na Tarabu, a tarabiny vás zaplavia ako lavína na Lomničáku.
A máme problém. Môžeme síce za dva dni rozlúštiť DNA nového vírusu, môžeme vyvinúť AI technológie, ktoré ho dokážu dokonale identifikovať z kašľa, môžeme proti nemu za pár mesiacov vyvinúť vakcínu, no nebude to stačiť, ak nám to polovica populácie neuverí. A to riešime "len" koronu, vírus, pri ktorom majú dôsledky inkubačnú dobu maximálne dva týždne. Ako chceme riešiť globálne otepľovanie, kde sú príčina a dôsledok v čase a priestore rozptýlené niekoľko desaťročí či tisícky kilometrov?
Obete však napokon nemusíme rátať len na životy (či už ľudské alebo tie iných druhov) či zdevastovanú klímu. Ak bude stáť v ceste, mohla by sa obeťou stať aj samotná sloboda, za ktorú sme (alebo skôr naši predkovia) toľko bojovali. Už dnes existujú tendencie cenzurovať internet. No aj keby boli ciele akokoľvek ušľachtilé, mohlo by to mať ešte horšie následky. Aby sme nato našim či už voleným alebo nevoleným zástupcom nedávali zbytočnú zámienku, mali by sme si dobre rozmyslieť, či chceme naozaj uveriť každému bludu, na ktorý narazíme.
Patríme k druhu človek rozumný, tak ten rozum hlavne používajme, nech sme toho mena hodní. Môže to byť prospešné nielen pre naše vedomosti či rozhodnutia, ale aj pre stupeň slobody, v ktorom budeme žiť v budúcnosti.
