Taký je podľa najnovšieho prieskumu podiel ľudí na Slovensku, ktorí sú ochotní nechať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Samozrejme v prípade, že bude nejaká z vakcín definitívne schválená a široko dostupná a podarí sa nám vyriešiť viacero logistických problémov, ako ju skladovať, distribuovať a vôbec používať. Ale späť k veci. 23.5%. Taký žalostný je žiaľ odhadovaný podiel tých, ktorí by sa zaočkovať dali. Inými slovami traja zo štyroch to zatiaľ v pláne nemajú. Na jednej strane si človek povie, jasné, veď je to ich slobodná vôľa. Nikto ich predsa nemôže nútiť. Ak nechcú, nech sa neočkujú a basta. Na druhej strane je zrejmé, že takáto forma slobody žiaľ nebude úplne bez následkov.
Základné reprodukčné číslo, známe ako R0, pre koronavírus SARS-CoV-2 sa pohybuje kdesi v intervale od 2 do 6, pričom nedávna makro-štúdia zhrňujúca výsledky 12 štúdií k danej téme uvádza jeho medián na úrovni 2.79. To znamená, že v doposiaľ neinfikovanej populácii bez akýchkoľvek zavedených opatrení nakazí jeden infikovaný v priemere 2.79 ľudí. Táto hodnota samozrejme závisí od mnohých faktorov, predovšetkým správania sa ľudí v spoločnosti, a môže byť prirodzene rôzna v jednotlivých krajinách. Priznám sa, nenašiel som presný údaj o odhadovanej výške základného (pozor, nemyslím aktuálneho, ktoré je kvôli zavedeným opatreniam samozrejme výrazne nižšie) reprodukčného čísla pre Slovensko. Ak však aj takýto odhad existuje, je nepravdepodobné, že sa od vyššie uvedeného čísla odlišuje natoľko, aby tým základná argumentácia tohto článku bola výraznejšie narušená. Pre jednoduchosť teda budem vychádzať z R0 na úrovni 2.79.
Vo všeobecnosti platí, že šírenie vírusu sa zastaví, ak sa číslo R0 dostane na úroveň 1 alebo menej, teda ak infikovaný počas svojej vlastnej nákazy nakazí maximálne jednu osobu. Pri 2.79 potenciálne nakazených by sa takýto stav dosiahol, ak by minimálne 1.79 z nich, čiže približne 64%, bolo voči vírusu imúnnych. Dokonca aj pri rozprávkovej účinnosti vakcín na úrovni 90%, ako naznačujú najnovšie výsledky jednej z nich, je zrejmé, že by sa muselo dať zaočkovať okolo 70% populácie, aby sme dosiahli takýto výsledok. Samozrejme, odhliadnuc od možnosti, že budeme imunitu populácie budovať tým, že sa jej väčšina vírusom priamo nakazí. Aj keby sme odrátali doteraz infikovaných, z ktorých väčšina bude pravdepodobne na čas imúnna, prípadne upravili predpokladanú hodnotu R0 mierne nadol, s výsledkom to výrazne nezamáva. Stále by sme potrebovali, aby sa dali zaočkovať približne dvaja ľudia z troch. Inými slovami, potrebovali by sme presvedčiť o užitočnosti očkovania dobrú polovicu z tých, ktorí ho v súčasnosti odmietajú.
Ak sa nám to nepodarí, dôsledky môžu byť enormné. Ak by sa totiž proti vírusu dala očkovať len odhadovaná štvrtina populácie, reprodukčné číslo po zrušení všetkých opatrení a vrátení sa takpovediac do normálneho režimu by sa stále pohybovalo okolo hodnoty 2 a vírus by sa teda pokojne šíril ďalej závratnou rýchlosťou. O geometrických radoch s faktorom dva sa radšej nebudem rozpisovať. Za takýchto okolností, po vyradení očkovania z hry, by samozrejme zostávali len dve základné možnosti. Buď ponecháme vírus voľne sa šíriť ďalej, až kým sa nedosiahne potrebná miera imunity, ako sa o to nie celkom úspešne pokúsili v niektorých krajinách, alebo prejdeme späť, avšak v takom prípade viac menej na trvalo, do režimu prísnych opatrení. Prvý prípad by dokonca aj pri úmrtnosti do 1%, kde sa zatiaľ, no možno nie nadlho, držíme, mohol znamenať 20 až 30 tisíc mŕtvych. Pre porovnanie je to asi toľko, koľko na Slovensku zomrie za polroka na všetky príčiny smrti dohromady. O takých číslach sa nám doteraz nesnívalo ani v tých najhorších nočných morách. Druhý prípad je síce menej smrteľný a možno by nám umožnil dlhší čas udržiavať celkový počet mŕtvych maximálne na úrovni pár tisíc, no doterajšie ekonomické straty by sa pri ňom mohli zdať len ako malá ochutnávka. Zažiť ročný pokles HDP blížiaci sa k 10% počas niekoľkých mesiacov je síce bezprecedentné, no predĺžiť takúto hospodársku agóniu na niekoľko rokov je doslova šialené. V krajine, kde vraj tretina domácností nemá žiadne úspory a ďalšia tretina by z nich vydržala maximálne pár mesiacov, a kde pomoc štátu podnikateľom je v porovnaní so zvyškom vyspelého sveta žiaľ asi ako nevhodný vtip, a to nielen objemom ale aj (ne)efektívnosťou, by mal takýto scenár katastrofálne dôsledky. O dopadoch v zdravotnej, školskej či kultúrnej oblasti je asi aj zbytočné diskutovať. Stručne a jasne, a samozrejme s "miernou" dávkou zjednodušenia: Buď sa budeme očkovať alebo umierať alebo sa naďalej rúškovať a popritom hladovať. A hoci sa nám žiadna z tých možností nemusí úplne páčiť, či chceme alebo nechceme, nejakú si zrejme budeme musieť vybrať. Pardon, aby som nezabudol, je tu predsa ešte jedna možnosť, a síce, že vírus záhadne zoslabne alebo dokonca úplne zmizne aj bez nášho pričinenia, no asi je zrejmé, že spoliehať sa na to nemusí byť zrovna najlepší a hlavne nie najzodpovednejší nápad.
Čo vlastne ľudí vedie k ich odmietavému postoju k očkovaniu? Na jednej strane tu máme, žiaľ podľa niektorých prieskumov nie zrovna malú, skupinu jasnovidcov, pre ktorých platí jedna zo základných termokonšpiračných rovníc: očkovanie = čipovanie = zotročenie = jeden z pilierov nového svetového poriadku. Obávam sa, že tu môže väčšina rozumných argumentov zlyhať, hoci nádej umiera posledná. Imúnna voči ovplyvňovaniu táto skupina zjavne nie je. Na druhej strane je tu zvyšná väčšina, ktorá si našťastie svet nezjednodušila do systému niekoľkých rovníc termokonšpiratoriky. Tu sa zväčša stretávame s výhradou, že je vakcína vyvíjaná príliš rýchlo a preto nemusí byť dostatočne účinná a hlavne bezpečná. To je samozrejme celkom legitímny argument. Otázkou však je, do akej miery bolo zrýchlenie celého procesu možné dosiahnuť na základe zníženia štandardov a do akej miery na základe iných s bezpečnosťou vakcíny nijako nesúvisiacich faktorov.
Kým na výskume vakcín proti iným ochoreniam často pracuje len niekoľko inštitúcií s obmedzeným rozpočtom, v prípade COVIDu-19 ich boli od začiatku desiatky s obrovskými zdrojmi a teda aj s väčšími tímami odborníkov. Ak sa bežne nejaká z potenciálnych vakcín ukáže ako neúčinná alebo nebezpečná až v niektorej s neskorších fáz testovania, musí sa celý proces začať viac menej odznova. Pri takom veľkom množstve paralelných pokusov je však omnoho pravdepodobnejšie, že aspoň jedna prípadne niekoľko z potenciálnych vakcín vykáže dobré výsledky, čo sa vlastne aj stalo, a to samozrejme výrazne skráti celý proces. Ten je tiež urýchlený použitím pre vývoj vakcín relatívne novej mRNA technológie. Navyše, pri masovom šírení ochorenia po celom svete bolo pomerne ľahké nájsť dostatok dobrovoľníkov a tiež ich v pomerne krátkom čase vystaviť dostatočne vysokému riziku nákazy. Zároveň viaceré z firiem začali predčasne vyrábať ešte neschválené vakcíny, aby boli v prípade ich schválenia schopné okamžite začať s distribúciou. Iste, nechcem nijako spochybňovať, že im pritom zo svojej obchodnej podstaty ide v prvom rade o zisk, no to nič nemení na skutočnosti, že je to jeden z faktorov urýchľujúci proces vývoja resp. výroby vakcíny.
A ešte čosi k bezpečnosti. Dĺžka samotných klinických testov, najmä ich tretej a rozhodujúcej fázy, pri ktorej sa na testovaní zúčastňujú desaťtisíce dobrovoľníkov a pri ktorej sa testuje nielen účinnosť ale takisto bezpečnosť vakcíny resp. jej možné vedľajšie účinky, musí bez ohľadu na rýchlosť spĺňať normy stanovené regulátorom. Pravidlá sa medzi jednotlivými krajinami môžu odlišovať, no napríklad v prípade dvoch doteraz najnádejnejších vakcín musí byť u testovanej vzorky medián času uplynutého od posledného očkovania minimálne dva mesiace. Proces sa tým však definitívne nekončí. Aj v prípade splnenia tejto podmienky a aj po možnom schválení takej vakcíny sa zdravotný stav účastníkov resp. možný výskyt vedľajších účinkov naďalej monitoruje. Ak by bola na Slovensku vakcína dostupná pre široké vrstvy obyvateľstva povedzme niekedy v marci, od začiatku tretej fázy testovania z tohtoročného leta by teda medzičasom uplynulo už takmer tri štvrte roka. Dovtedy by už mala byť zrejmá drvivá väčšina vedľajších účinkov, keďže tie sa najčastejšie prejavujú hneď v prvých dňoch maximálne týždňoch od očkovania. Určité zostatkové riziko tam samozrejme vždy bude, ale povedzme si na rovinu, ktorá z možností, ktoré máme, je úplne bez rizika?
