Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(11)
Našťastie ja som cieľ svojej cesty poznal. I keď vietor nefúkal stále do plachiet.
Slnko poľavilo v intenzite a vzduch sa dostal na príjemných 23 stupňov. Konečne sme mohli vyliezť z dolín na štíty, pozrieť sa na ten náš malebný svet zhora. Za konečnú som vybral nie práve najľahšiu túru na Slavkovský štít (2452 m. n. m.). Tu je niekoľko záberov práve z tejto cesty.
Po desiatich hodinách som sa vrátil na začiatok môjho putovania. Do staničného bufetu na pohár oroseného. Nohy boleli, no pocity boli neopakovateľné.
