Barnes Wallis bol technický extratalent, vynálezca a konštruktér. Okrem iných vecí skonštruoval aj bombardér Vickers Wellington, seizmickú bombu a keď sa britské ministerstvo vojny zamýšľalo nad ničením nemeckého priemyslu, navrhol tzv. "skákajúcu bombu" na ničenie priehrad ( obrázok nižšie )
V tých časoch ešte neexistovali medzinárodne uznávané pravidlá vedenia vojny, zakazujúce ničenie energetickej infraštruktúry a priehrad. Až po vojne, v čase od apríla do augusta 1949 sa kreovali "Ženevské konvencie", pravidlá pre vojnové konflikty.
Priehrady Möhne, Eder a Sorpe v priemyselnom Porúrí sa javili ako vhodné terče, navyše priehrada Möhne regulovala hladinu vody v Mittellandskom kanáli, čo bola veľmi dôležitá dopravná tepna. Jeho nápad sa pozdával aj britskej generalite a dostal zelenú.
Wallis vedel veľmi dobre, že bežnými bombami ( Briti mali najviac 250 librové bomby v tom čase ) sa na priehradnom múre nanajvýš "poškriabe povrch" a na devastačný účinok by bola potrebná aspoň 10 tonová bomba. Nemali na takú záťaž lietadlá. Ale jeho úvahy smerovali k tomu, že ak nastane explózia pod hladinou pri múre, tlak bude vodným stĺpcom usmernený na múr a potom by mohli stačiť 3 tony výbušnín. Jeho bomby vážili celkovo vyše 4,5 tony so skeletom a takúto záťaž už upravený Avro Lancaster zvládol.
Inšpirovali ho "žabky na hladine vody" od plytko hodeného kameňa. Princíp "skákajúcej bomby" spočíval v tom, že valcový kontajner ( bomba ) sa roztočil motorom v útrobách lietadla v smere letu a vypustil na hladinu z malej výšky. Experimentálne stanovil, že ideálna výška je 18 metrov nad hladinou pri rýchlosti asi 385 km/hodinu. Fyzika hovorí, že rýchlo rotujúci vyvážený predmet má značnú stabilitu ( princíp gyroskopu, základ množstva prístrojov nielen v letectve ) a ľahšie sa odráža od hladiny vody. Proces nacvičovali na menšej nepoužívanej priehrade vo Walese a úspešne. Cvičili na polovičných bombách s Wellingtonmi počas dňa. Noc imitovali clonami pre pilotov, nakoľko britské podnebie nedovoľovalo cvičiť v noci.
Vtedajšie výškomery nepostačovali na požadovanú presnosť, preto vymyslel "reflektorový výškomer". Dva reflektory svietili na hladinu pod presnými uhlami a stret lúčov na hladine znamenal výšku 18 metrov. Geniálne jednoduché. Na titulnom obrázku Lancaster s reflektormi pod sebou a lúčmi svetla.
V roku 1942 sa podarilo splniť ciele výcviku, o skutočnom cieli však takmer nikto nevedel. Veliteľ bombardovacieho letectva generál Harris ( bombardér Harris ) rozhodol niekedy vo februári 1943, , že útok sa uskutoční v máji, kedy budú priehrady plné po jarných dažďoch. Až 16.mája 1943 sa posádky dozvedeli o cieli operácie "Chastise". Ten istý deň o 21:10 odštartovali stroje 617. perute zo základne v Scamptone.
Jediná priehrada Möhne mala protilietadlovú obranu, ktorá zostrelila jeden Lancaster. Na tretí pokus sa napriek hmle hrádza prelomila. Eder bola v hlbokom údolí, zaplavená hmlou. Tak isto sa prelomila na tretí pokus. Priehrada Sorpe bola v hmle a útoku odolala, jedno lietadlo zaútočilo aj na priehradu Schwelme, ale aj tá odolala útoku.
Straty letcov a účinky náletov :
Z 19 Lancastrov slávnej 617. perute "Dambusters" sa vrátilo 12, zo 133 letcov 84. Traja boli zo zostreleného stroja zajatí a dva stroje sa pre technické príčiny museli vrátiť. Boli to nepredpokladané veľké straty. Voda zaplavila oblasť do vzdialenosti 80 km od hrádzí a zničila dopravnú infraštruktúru, 125 tovární a v ďalších sa výroba prerušila na mesiace. Celkový počet obetí na životoch bol 1294, väčšinou vojenskí zajatci a ľudia nasadení na práce z okupovaných území. Nemci priehrady opravili, cesty chránili a viac na ne nikto neútočil.
Dovetok :
Barnes Wallis už vtedy vedel, aká odolná je statika priehrad a budovatelia priehrad vedeli aká má byť, aby trvale plnila svoje poslanie. Vedel, že ak chce zničiť priehradný múr, musí na to ísť pekne od vody a spod hladiny.
Cársky režim si snáď myslí, že sme analfabeti a ľudia bez pamäte. Pamätáme sa aj na historické fakty a dokážeme dať fakty do takých súvislostí, že ak sa Kachovská priehrada poškodila na strane ovládanej cárskym režimom, neurobili to Ukrajinci ( presnejšie by trafili pri svojej strane keby chceli ) a už vonkoncom nie ostreľovaním. Priehradný múr povolí len explóziou z vnútra, buď v útrobách hrádze, alebo pod hladinou vody, kde voda usmerní tlak explózie, nálož je omnoho efektívnejšia a nie od ostreľovania.
Zdroj : https://zoom.iprima.cz/valky/skakajici-bomby-92950#
Doplnené : Wallis sa s predpokladom 10 ton výbušnín na deštrukciu múra priehrady nemýlil, odborníci tento predpoklad potvrdzujú aj v prípade Kachovskej priehrady.
