Keď som zbadal na fotografiách brata Hermanna Göringa, Alberta ( na titulnej fotografii je fotografia z väzenia ), spontánne sa mi vybavil Stanislav Zindulka v seriáli "Vlak detství a nadeje". Milý, neškodný a dobrácky pohľad včítane sociálne spravodlivého správania sa voči svojmu okoliu a rodine. Človek, ktorý by ani muche neublížil a už vonkoncom sa neznížil k sympatiám ku tyranskej ideológii. Na fotografii nižšie Albert Göring :
Nikoho by ani vo sne nenapadlo, že jeden z najmocnejších fašistov, otec nemeckého luftwaffe, Hermann Göring, má brata antifašistu a nie len tak nejakého radového, zastrčeného v dave. Albert sa ako antifašista výrazne podieľal na sabotovaní zbrojnej výroby a pomáhal židom unikať pred vyvražďovaním. Je možné predpokladať, že "zneužíval" bratskú lásku Hermanna, ktorá musela byť z jeho strany nevšedne silná. Možno k tomu prispela aj jeho závislosť na opiátoch, do ktorej spadol po operácii strelného zranenia v roku 1923. Fakty svedčia o tom v plnom rozsahu.
Už pred vojnou žil Albert v Čechách, nakoľko sa jeho dve manželstvá s nemeckými šľachtičnými dostali do slepej uličky a rozviedol sa s nimi ( druhý rozvod sa konal až v roku 1939 ). Jeho pracoviskom bola Škodovka v Plzni, kde robil obchodného riaditeľa od roku 1938. Vedenie si myslelo, že keď ho posadia na tento post, vzťahy s fašistami sa vylepšia a získa aj odbyt, práve pre jeho príbuzenský vzťah a pôvod. V tých časoch sa už situácia na Sudetoch začala pre českú populáciu zhoršovať.
Po 15.3.1939 a napochodovaní fašistov do Čiech, sa tento pracovný vzťah zmenil a na zásah Hermanna, bol menovaný za generálneho riaditeľa Škodovky. Nemci si mädlili ruky. Firme so všetkými atribútmi na ľahký prechod na plnú zbrojnú výrobu velil brat jedného z najmocnejších fašistov. Priamo ideálne obsadenie hlavnej úlohy s komparzom okolo 40 000 zamestnancov v jednej z najväčších budúcich komplexných zbrojoviek v strednej Európe. Nemci akoby už videli valiace sa tanky z výrobných liniek v množstvách okolo 500 ks mesačne. Ale stalo sa to, s čím nikto z nich nepočítal.
Albert bol z iného cesta ako jeho brat Hermann. Zarytý antifašista, hoci to verejne nedával najavo. Škodovka pod jeho vedením "pracovala" sotva na 25 % kapacity. Spojenci dokonca tvrdili, že očakávali mesačnú produkciu 600 - 700 tankov, alebo lovcov tankov tzv. "panzerjäger", na obrázku nižšie, ilustračný lovec "Knispel" niekde v okolí Třebíča. :
Ku konci vojny sa výroba "vyladila" a boli schopní vyrábať 143 kusov mesačne, teda okolo štvrtiny kapacity. Na taký kolos, akým Škodovka bola, to bol "výkon" na popravu riaditeľa.
Gestapo sa o Alberta intenzívne zaujímalo a štyrikrát ho zatkli. Neboli hlupáci, vedeli veľmi dobre, odkiaľ vietor fúka. Hermann ho zakaždým z väzenia gestapa dostal a vrátil sa na svoje pracovisko. Inak to nie je možné nazvať, len bezmedzná trúfalosť, postaviť sa na odpor Himmlerovi. Mohlo to pre neho mať neblahé následky, ale jeho postavenie a obľúbenosť u vodcu bolo prisilné. Po štvrtom zatknutí si dal Alberta zavolať a v stave opitosti a morfiovej opojenosti sa pýtal na skutočnosť. Albert sa veľmi šikovne vyhováral na meškajúce materiály, zle preloženú zásadnú dokumentáciu, pracovné postupy, stratenú dokumentáciu a nedostatok ľudí. A úspešne.
Po tomto stretnutí presúvali z nemeckých koncentračných táborov celé náklaďáky väzňov do Plzne. Tí si mysleli, že už je s nimi amen, ale stalo sa niečo, čo väzni nečakali a náležite využili. V lese zrazu autá zastavili a vodiči si išli zapáliť, bokom od áut. Keď sa vrátili, boli prázdne....V iných prípadoch sa cez firmu dostávali režimom ohrození ľudia a židia do zahraničia. Albert zrejme sám nikdy nič neorganizoval, na to bol český odboj dostatočne "kvalifikovaný". On len nič nevidel a kryl na vyšších miestach čo a ako sa dalo.
Jeho posledné zatknutie gestapom vyzeralo pre neho veľmi zle. Bolo to už v časoch, keď bolo všetkým jasné, že sa tretia ríša rozpadáva a hľadali sa vinníci. Hermann už nemal moc, bol z úzkeho kruhu vodcu vypudený, ale napriek tomu sa odhodlal na záchranu brata. Požiadal priamo Himlera o jeho prepustenie z väzenia "SS". Himler si najprv preveril, prečo je zase tam. Následne sa stretol s Hermannom a dôrazným varovným prstom mu pohrozil, že je to naposledy. Jednal vyložene "z vrchu", Hermann už nemal takmer žiadnu relevantnú moc.
Po vojne bol zatknutý spojencami a do Norimberského procesu väznený v internačnom tábore pre vojnových zločincov. Tu sa znovu a naposledy stretol s Hermannom. Cestou do Norimbergu ho Hermann žiadal, aby sa postaral o jeho rodinu. Vedel, že sa jeho koniec blíži.
Albert v Norimbergu, na procese, vysvetľoval svoju antifašistickú činnosť ale vysmiali sa mu. Nevedel preukázať jeho postoje a úspešné brzdenie produkcie Škodovky. Predsa len niečo vyrobili a poslali na front. Fabrika so 40 000 zamestnancami vyprodukuje obrovské množstvá aj v prípade sabotovania výroby. Otázkou je skutočná produkcia voči reálnym kapacitám, ale to si sudcovia zrejme nepreverovali. Až sa našiel svedok. Jeden spojenecký dôstojník priviedol na proces manželku Ferenca Lehára, kráľa operetnej produkcie. Bola židovka, ale Albert jej pomohol prežiť aj za cenu, že musela konvertovať na katolícku vieru. Potom sa našli aj ďalší odvážlivci a dostal len symbolické dva roky väzenia. Prepustili ho v roku 1947.
Bombardovanie Škodovky v roku 1945 a jej zničenie na 75 % s minimálnymi obeťami na životoch, malo zaujímavú predohru. Eisenhower v rozhlasovom vysielaní z Anglicka varoval zamestnancov v predpoludňajších hodinách, aby sa popoludní nezdržovali na území fabriky. Asi 300 bombardérov priletelo podľa jeho prejavu, "na čas". Bez protivzdušnej obrany bol podnik ľahkým terčom...
V roku 1942 sa tretíkrát oženil s českou kráľovnou krásy, Mílou Klazarovou a mali dcéru Elizabeth, jeho jediný potomok. Po vojne sa rozviedli pre jeho neveru v roku 1948 a ona sa s dcérou presťahovala do Peru.
A tu sa končí v podstate normálny život Alberta, ak sa tak vôbec dá nazvať život v neustálom strachu. Po rozvode ostal sám a nájsť si prácu v povojnovom Nemecku s menom Göring, bolo nemožné. Pretĺkal sa, svoj žiaľ nad životom utápal v alkohole. Aj tak sa dožil 71 rokov a zomrel v roku 1966 v Mníchove, v totálnej chudobe.
Čo dodať na záver ? Bol Albert Göring hrdinom, alebo len odlišným bratom vojnového zločinca, nacistu s hrošou kožou ? Pripomína činnosť Oskara Schindlera, záchrancu tisícok židov. Ani Schindler nezachránil každého, musel vyberať, aby sa jeho činnosť dala pred nacistami zdôvodniť a vôbec niekoho mohol zachrániť. Ani Albert nebol všemocný a nemohol si dovoliť ohroziť ideu svojej činnosti. Niesol na trh svoju vlastnú kožu a niekoľkokrát mu priháralo. Keby ho z funkcie generálneho riaditeľa zosadili, zrejme by sa tam ocitol niekto lojálny vodcovi a všetko mohlo byť inak. Ale nebolo, nevzdal sa.
Je vôbec možné porovnávať ho so Schindlerom ? Je to možno otázka pre historikov. V každom prípade, roky riadiť obrovskú fabriku so zbrojnou výrobou za vojnového stavu tak, aby produkovala 25 % zo svojej kapacity a ešte aj prežiť, by si možno zaslúžilo podrobnejší pohľad na toto jeho životné obdobie. Zachránil ho brat, ťažký narkoman a častý piják v jednej osobe, s neoblomným postojom voči vodcovi a ideám fašizmu. "Operetné uniformy" a jazdecký bičík z neho robili v niektorých momentoch smiešnu figúru, nebeského kavaleristu.
Až je to neuveriteľné, čo dokáže v niektorých prípadoch bratská láska navzdory hrboľatému životu a ideologickým rozdielom.
