O tom, že nie je zbraň ako zbraň, sme sa mohli presvedčiť po dnešnom vyjadrení Kaliňáka. "To nie je darovanie, to je obchod". Blahoželám voličom, všetkým dedkom, babkám a vôbec, širokej obci voličov koalície, ktorí sa vo svojej nenávisti a hlúposti nechali dobehnúť mocnými podvodníkmi. Nerobím si ilúzie, že aspoň ich časť sa zavčasu zobudí a vyjde do ulíc 17.11.2023 na strane demokratických síl.
Trošku nútene som si vypočul rozhovor troch seniorov na chodbe, pred bufetom jedného zdravotníckeho zariadenia. Paličky, neisto stojace postavy a mierne zhoršená artikulácia dávali tušiť mnoho krížikov na všetkých troch krkoch. Potvrdzovala to aj pozícia, akú zaujali. Ani obísť a otvoriť dvere do bufetu, ani preskočiť, ani sa posunúť ďalej. To hovorí za všetko. Chválili akčnosť :"Títo vyhadzujú a robia dobre, tak im treba, budeme sa mať lepšie, však povedali, že aj dačo dajú". Nieslo sa to asi v tomto duchu až do momentu, keď ich už omrzeli buchnáty od dverí a posunuli sa sotva o pol metra, pritom ako ostali stáť na nohách, tak mohli všetci traja aj padnúť. Uhnúť ani za svet...
Sledoval som ich chvíľku so zmiešanými pocitmi, čiastočne ľútosťou, ale aj so zimomriavkami. Toto ma čaká, toto je staroba so všetkými jej dôsledkami ? Samozrejme do úvahy som bral len stav mobility. To horšie si nepripúšťam, vytesňujem. Veď predo mnou stáli traja "škôlkari" s vráskami, zvädnutými telami, neistým postojom a problémami s vyjadrovaním. Aj tie malé deti dokážu občas streliť niečo rozumné, rovnako ako títo traja dedkovia, ale ich konverzácia je zhodne chaotická a náhodná.
Zároveň ma napadli súvislosti s predvolebnou kampaňou Smeru. Na oklamaní týchto starčekov a im podobným babkám postavili svoju existenciu ? Zrejme áno. O nejakom darovaní alebo predaji potuchy nikdy mať nebudú, možno pochopili to hlasné NIE zbraniam na Ukrajinu, ale ostatné súvislosti ? Im sa nečudujem, život sa nemazná s nikým a nejako ho doklepať musia. Kým sú tu, majú "žiaľ", vo vzťahu k voľbám, rovnaké práva. Ale čo tí vypočítaví chladnokrvní manipulanti, alebo inak rovno cynickí hajzli ?
Čo tí ostatní, mladší, silní, hlasní, národne orientovaní, sebavedomí voliči ? Ešte im nedošlo, že ich hodnota pre "šéfa" a jeho suitu je po voľbách asi tak veľká ako nafúknutá konzerva ? Čo sa musí stať aby pochopili, že ich vrchnosť podviedla na celej čiare ? Kaliňák to viac než jednoznačne potvrdil. Zbrane sa ( z môjho pohľadu chvála Bohu ) presúvajú na Ukrajinu. Oni tam strieľať budú rovnako bez ohľadu na to, či boli darované, alebo predané. Dôjde tomuto ľudu, ktorý sa pri pohľade na svojich "šéfov" išli na kolomaž rozliať ?
Volič Smeru je kvalifikovaná handra a jemu to vôbec nevadí. Len tak ďalej, ak ešte trošku vydržia, predajú ich ako second hand nejakému inému malému cárovi ako bezduchú masu na produkciu volebnej kulisy. Na MDŽ sa pri nich zase pristavia, kvety, párky a pivo, nahodia nekonečné úsmevy a sľúbia nejaké hovädiny. A tetky budú od blaženosti omdlievať...
Jeden môj bývalý "kolega" nazýval robotníkov, že to sú "kusy". Ku kvalite vedúceho pracovníka mu chýbalo veľa, skôr všetko, ale bol "vyvolený". V prenesenom význame akoby bol prototypom funkcionára tejto koalície, aj pre nich je volič "kus" niečoho, tvárna hmota.