Nie som si istý, či pán režisér a profesor na Akadémii umení v B. Bystrici dostatočne zvážil svoje slová. Je presvedčený o tom, že niektorí umelci SND sú chudobní a preto sú zrejme nútení privyrábať si čítaním prehlásení o občianskom postoji k súčasnej situácii v kultúre po predstaveniach Národného divadla. Vidí za tým okrem financií aj "výhody".
K prehláseniu došlo v relácii dezolé - vysielania Mimi Šramkovej za prítomnosti súdružky ministerky, teda na vlastnom ihrisku. Ona totiž nominovala pána režiséra do rady pre prideľovanie dotácií z Fondu pre podporu umenia ( FPU ). Čo dodať, "chudoba" udrela tam, kde sme to ani veľmi nečakali...aspoň nie v takejto forme...
Je všeobecne známe, že štátom platení herci nikdy neboli platení na úrovni riaditeľov veľkých štátnych spoločností, skôr naopak. Oni sa však nikdy nesťažovali, svoju "prácu" vnímali ako poslanie. Práve "kolega" by sa mal strániť komentárov v tomto zmysle. Je to nedôstojné...
Neprináleží mi vyjadrovať sa k majetkovým pomerom hercov SND, čo tento pán profesor "neprofesorsky" urobil. Svedčí to viac než jednoznačne o jeho morálnych hodnotách a profesnej nekorektnosti. Profesionality sa nijako dotknúť nechcem, ponúka sa však vsuvka o spôsobe myslenia, pokiaľ je so svojimi celoživotnými skúsenosťami s aktuálnym riadením kultúry spokojný. Chce tam niečo "narovnávať", na obraz súdružky ministerky, nebodaj ?
Som však presvedčený o tom, že herci SND nepotrebujú žiadny bakšiš na to, aby pri aktuálnych pomeroch v slovenskej kultúre čítali protestné prehlásenia o občianskych postojoch.
V každom prípade, ak odhliadneme od umeleckých a kantorských schopností, asi pán docent Oľha nemá príliš valnú mienku o morálke hercov SND. Kritika je vždy žiaduca, bez nej by sme sa v žiadnom obore nikde neposunuli. Ale nepodložene "rúbať" do svedomia kolegov zrejme nebude tá správna cesta do budúcnosti.
Hanbil by som sa namiesto, podľa WIKI, pána docenta Art. Práve jeho postoj zaváňa "obchodom" so súdružkou maliarkou. Vymeniť profesionálnu a stavovskú lojalitu za malú trafiku je takou malou hanbou kultúry. O účasti v podprahovej dezolé - relácii radšej pomlčme.
Ponúka sa konkrétna otázka, za čo vymieňa pán docent ( profesor, neviem aký je aktuálny stav ) svoju profesionálnu a stavovskú česť a úroveň, ak si sadá za stôl s amatérmi ( M. Šramková ) a spolu kritizujú verejnosťou uznávaných profesionálov ? Aké má pritom vnútorné pocity a čo mu našepkáva dlhoročná celoživotná prax ? Snáď sa cíti nedocenený, nepovšimnutý a neprávom "odsunutý na vidiek" ?
