Bolo by naivné domnievať sa, že v USA je všetko v najlepšom poriadku a v Pentagóne sa nenachádza žiadny ruský agent. Počas II. sv. vojny ich mali priamo pred nosom a nie obyčajných pešiakov. Podstatná časť programu "Manhattan" ( vývoj atómovej bomby ) skončila v rukách rusov, čo im umožnilo výrobu vlastnej jadrovej bomby. Manželia Rosenbergovci boli nakoniec jediní popravení za špionáž, paradoxne však boli agenti nanajvýš II. triedy.
Trošku odbočím, mám na nich osobnú spomienku. V čase ( bolo už síce po poprave 15.6.1953 ) 15. výročia popravy sa niekedy v októbri 1968 ohlásil na "súdružskú návštevu" do rodnej dediny veliaci dôstojník "osloboditeľskej" posádky z Jelšavy. Prišiel zvestovať priateľské pozdravy, z Moskvy... Patrili sme do jedného okresu. Dedina, samozrejme, bola hore nohami. Ako pionieri sme ho mali vítať a zároveň prijať rezolúciu na 15. výročie popravy Rosenbergovcov. Vtedy to bolo masové, na povel z hora. "Kto to bol ?", pýtam sa učiteľky. Takí...ľudia...z Ameriky. Koniec. Keď sme sa zhromaždili, dôstojníka nikde. Až po asi pol hodine sa vyrútil dole pár schodmi z MNV ( prišiel skôr, aby bolo času na všetko...), úsmev ako Gagarin, zamával všetkým, celej dedine, koridorom preletel do pristavenej Volgy a už ho nebolo. Iba predseda MNV sa v ten deň už neukázal. Dnes už viem prečo. Nemohol rusovi predsa "stačiť v tempe" ( nie behu...).
To, čo uniklo v súvislosti s vojnou na Ukrajine, možno má väčší význam práve z toho hľadiska, že v systéme utajovania informácií existujú diery. Poznamenávam to z hľadiska čitateľa a prijímateľa pravidelných verejne dostupných informácií. Dôvodov na toto tvrdenie je mnoho.
Už celé mesiace sa v éteri objavujú informácie o tom, že Ukrajina sa chystá na jarnú ofenzívu. Čo iné by mali nakoniec urobiť ? Je to jediná cesta ako vyhnať agresora, nakoľko ten sám asi len tak zo dňa na deň neodíde. Cár má svoje ciele, síce každý mesiac iné, čo cárske vojská a samotného paranoidného cára úplne vystihujú, ale má.
Na protiútok potrebujú zbrane a muníciu. Čapicami, samohonkou a brezovými prútmi to asi nepôjde. A po 410 dňoch poctivej obrany sa tam asi nič iné už nenájde a ani nemôže nájsť. Tlač prezentuje počty sľúbenej ťažkej techniky od jednotlivých štátov, dokonca sa občas objavia termíny dodania. Presun stíhačiek zo Slovenska dobre že nebol priamo vysielaný v TV ako S - 300. Nerozhodujúca sila, ale ak nič iné, strach v zákopoch tie stroje naženú. Ak to pilot "postaví" a zapne forsáž, nechcel by som byť pod ním na zemi.
Otvorene sa informuje o výrobe munície, o aktivitách Rheinmetal na výrobu a budovaní nových kapacít. Rovnako otvorene sa hovorí o výcviku pilotov na F-16, taktický výcvik pechoty a výcviku obsluhy tankov Leopardov a Abrams.
Je verejne známe, aký je ukrajinský terén a ako sa v ňom dokážu zabárať ťažké stroje počas tzv. "rasputice", pred vysušením pôdy. Na podmáčanej pôde sa útočiť nebude. Pechota bez tankov a naopak, tanky bez akej - takej leteckej podpory a "výdatnej" delostreleckej prípravy, útočiť nebudú. Samotná pechota musí byť dostatočne odpočinutá, vyzbrojená a konsolidovaná. Nikto nemôže očakávať, že do protiútoku, ktorý nebude trvať jeden deň, zasiahne niekoľko smerov a nebude sa môcť zastaviť ( utekajúceho nepriateľa nesmú nechať vydýchnuť ), sa zapoja obrancovia Bachmutu.
Ak to celé zhrniem, potom čo to vlastne uniklo ? Aký význam tie údaje majú z hľadiska taktiky a očakávaného ukrajinského "čistiaceho" protiútoku ? Žiadny. Je to len diera v obrannom systéme USA. Pochopiteľne, Ukrajinci musia v tejto súvislosti zahmlievať čo najviac, systematicky a protichodne. Aj pravé fakty musia zahmliť na úroveň nečitateľnosti.
Verím im, mňa vyspelosť ukrajinskej armády veľmi prekvapila. Nemali sme žiadne informácie o ich sile a schopnostiach, ale teraz je už nad slnko jasné kde patria. V duchu bojujem s nimi a kiež by sa protiútok neminul účinkom. Na Kryme som ešte nebol...
