V čase tých najkrajších rokov života, detstva, sme sa zásahom "moci z východu" museli zapodievať diametrálne inými udalosťami ako deti dnešných časov. Mal som 12 rokov, keď sa na hodinu slovenského jazyka rozleteli dvere na triede okamžite po zazvonení. Koniec prestávky sme ani nestihli zaregistrovať a už tam stála "ona", slovenčinárka.
V spomienkach si ju vybavujem ako "krehké žieňa", skôr nižšieho vzrastu s nevýrazným hlasom, ale o to väčšou autoritou. Vôbec nebola "zlá učiteľka", skôr celkom tolerantná a trpezlivá. Denne potrebovala nepreberné množstvo trpezlivosti, nakoľko v tom veku sa dieťa začína "prebúdzať. Dnes je to "prebúdzanie" v skoršom veku a dnešné 12 ročné deti sú tým z môjho obdobia na míle vzdialené skúsenosťami zo života. Ale nemajú to, čo sme mali my.
Stála pred nami a snažila sa nás dostať do "pracovnej pozície". "Už sa upokojíme, aj ty tam, sadni si a počúvame, už sa hodina začala". Asi v tomto duchu, nenásilne a bez trstenice. Poslúchli sme ju. Päťdesiatnik, fyzikár, nosil aj trstenicu a narábal s ňou dokonale presne. Dôsledkom bolo, že sme z fyziky boli slabo pripravení a na strednej som mal čo doháňať...
Začala prekvapivou otázkou. Viete čo sa udialo včera v našej vlasti ? Napadlo ma v prvom momente, že snáď nejaká tragédia, o ktorej som nepočul. Potom som si spomenul na starkej "pérka so slivkovým lekvárom a makom" ( zemiakové cesto ako na pirohy ). Dodnes ich zbožňujem, manželka sa ich naučila robiť perfektne. Ticho sa dalo krájať, dosiahla čo chcela. Prerušila ho slovami o udalosti, ktorá intenzívnejšie ako mraky zatieňovala aj slnko, XIV. zjazde KSČ.
Pokračovala až sugestívnym hlasom o prejave súdruha Husáka, ktorý čítal, "predstavte si až 6 hodín". Z triedy sa ozvalo jemné zašumenie údivu, "šeesť hodíín". "No, 6 hodín, viete si predstaviť čo je to za výkon, stáť tam 6 hodín a čítať" ? "Ako pracuje "strana", čo všetko robí pre nás, ak to trvalo tak dlho" ? Vtedy som bol udivený, dnes viem svoje. Čo nepovie človek vo svojom prejave do 10 minút ( asi 3 strany A4 tlačeného textu písmo 12 ) k jednej konkrétnej udalosti, už nepovie, potom už len trepe. A viem aj to, že tento politický vstup do hodiny sa neudial z jej hlavy. Pred určenou hodinou sa informácie preberali v každej triede, potvrdili to spolužiaci. Taká bola doba...
Včera súdruha Husáka tromfol Gábor Grendel. Gáborovi trvalo počas nočného "rokovania" parlamentu prečítanie "pozmeňovacieho návrhu ku štátnemu rozpočtu" 7, slovom, SEDEM hodín. Bravo Gábor, si môj hrdina, nezabudneme. Ja určite nie. Nech sa stane čokoľvek, tento nočný "pozmeňovací návrh" vojde do histórie. Keby bol jeho obsah relevantný v danom rozsahu, zmenil by dejiny ľudstva od čias Tutanchamóna. Bolo by to niečo obrovské, ale dnes sa nesnažíme o nič menšie. Ide nám o svoju budúcnosť, rovnako ako v roku 1989. Nejakým zázrakom sme sa znovu ocitli na rovnakej medzi, pri rovnakej voľbe.
Nevidel som to a registrujem len správu z tlače, ktorá je pod týmto linkom. Blahoželám k enormnému výkonu. Predpokladám, že to ocení svojim spôsobom aj malý cár a Mozart v jednej osobe v nejakom retardovanom videu. Je nanajvýš dobré, ak má dôvod natáčať tie svoje nezmyselné komentáre, je pod tlakom, ktorý nesmie povoliť.
Zdroje : článok pod linkom, denník "Postoj"
