Najväčší národní buditelia z čias Štúra, Hurbana a ich celého buditeľského spolku by sa vôbec nemuseli hanbiť za nápady, ktoré na svetlo sveta vyťahuje národovec kapitán. Ba dokonca si skôr myslím, že sa aj v hroboch hanbia, že ich nič podobné nenapadlo. Jedlo ako symbol štátnosti a národnej oddanosti, hrdosti. Tak klobúk dole, to tu ešte nebolo.
Už pri samotnej konzumácii by sa do duchom biednych preamerikanizovaných mladých ľudí vrátila iskra národných buditeľov. Pred očami by sa im začali mihať momenty z predstavení Aničky Jurkovičovej a ihneď po konzumácii "národného obeda" by sa bezmedzne vrhli na diela Sládkoviča a Hviezdoslava, hltajúc "Marínu" s "Detvanom", konca v učení by nemala ani "Hájnikova žena". Idylka ako vyšitá, v mysli kapitána vykalkulovaná možno nejakou nočnou morou, alebo mokrým snom o sláve "novodobého národného buditeľa".
Mladým by som aj veril, oni by určite nesprznili "Mor ho" tak, ako to urobil "šéf" vo Zvolene. Namiesto : "Kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu", sa ozvalo ako "zapel" tie slávne riadky po svojom : "Kto NAŠOU rukou siahne na tvoju slobodu". A publikum nič ! Zhola nič !
Poznámka : Ja by som vedel koho zobudiť a to nie som a ani sa nehrám na žiadneho "národného buditeľa".
Guláš je to jedlo, buditeľské, národné, ale súdruhovia, za čo ? Poriadny guláš navariť za pár šupov sa nedá. Ak sa nevarí v kotli, s láskou a patričnou starostlivosťou, z poriadneho mäsa a prísad, to nie je žiadny guláš a už vonkoncom nie ten "národný". Od neho sa očakáva kvalita, to musí "písať", súdruhovia. Vysoko rúbeme, na kvalitný nemáme, leda že by sa nahradil "slepým". Ja ho mám rád a priznám sa, aj ho rád varím, ale je slepý, falošný, nikdy svoju úlohu nesplní.
A čo dôchodcovia ? Aj z tých sa mnohí stravujú čiastočne vo verejných vývarovniach. Jedni trpia po guláši hnačkami, iným ho neberie žalúdok a ešte tí iní na kvalitný nemajú. No nemajú, priznajme si to na plnú hubu. Lebo ak národný, potom aj kvalitný, žiadne šľachy, ale mäso. Ale ja to za pána kapitána vyriešim ľahko.
Obzerance. To je to pravé jedlo na žalúdočné ťažkosti, antihnačkové opatrenie a proti prievanu v peňaženke. Počas obeda sa obzerať zo strany na stranu a môžem garantovať, že sa nikomu nič nestane. Že dôchodca ostane hladný, to je banalita. Chudobný dôchodca je zvyknutý na všetko a jeho predstavení sa starajú o to dôkladne, aby sa ani náhodou neprejedol. Síce mu od leta sliny tiekli na koncoročné hody, ale konajú sa len v jeho mysli. Nakoniec, prejedanie sa je nezdravé a škodlivé.
