Už dlhšiu dobu bolo vidieť na Ficovej tvári zmeny k lepšiemu. Uhladenejší, bez opuchov, oholený, podstatne v lepšej mentálnej kondícii ako v časoch predvolebných. Včera sa na krátky moment mihol pred kamerami televíznych štábov a evidentne mu do reči nebolo.
Na otázku novinárky iba "zaštekal": "Máte pocit, že sa s vami chcem rozprávať"? Excelentný prístup k voličom, čakajúcim na informácie. Nakoniec, u neho to v týchto časoch neprekvapuje. Spôsoby diktatúry vylučujú otvorenosť k médiám, nakoľko tá "háveď" sa nepríjemnými otázkami môže dotýkať "temnej strany" vládnutia, diktátorských manierov, plánov a rozhodnutí v príkrom rozpore s demokraciou a zdravou logikou. Dýcha z toho arogancia a pocit nadradenosti, nedotknuteľnosti, pocit moci s právom urážať kohokoľvek a čokoľvek. Inými slovami v medziach slušnosti, maniere diktátora, troška hulvátskejšími slovami, odpovedajúcimi kultúrnej úrovni jeho voličov, ....... prosím o individuálne doplnenie.To je jedna stránka veci.
Druhá je vlastná kondícia, aktuálna dispozícia malého cára. Po takejto odpovedi na širokej verejnosti si trúfam poznamenať, že sa takto prejavuje veľmi nervózny a indisponovaný človek bez ochoty rešpektovať čokoľvek. Nemôže, nedovoľuje mu nahlodaná nervová sústava, rozhodený metabolizmus a chaos medzi receptormi mozgovej kôry zvanej "neocortex" konať inak. Mozog sa bráni podvedome, pretože nedokáže "kombinovať". Malý kmeňový mozog zo zátylku vysiela do tela chaos, navodzuje zlý pocit, vyvoláva nervozitu, čoho vonkajším prejavom je práve "nevrlé štekanie" namiesto jedinej, ľudsky úctivo vypustenej vety. Taká by všetkým, aj zahraničným pozorovateľom naznačila, že predseda vlády je normálny, hoci má na mnoho vecí iné názory, ale pripúšťa dialóg. Dokonca tá veta by mohla znieť aj takto : "Prepáčte, priveľa práce, tlači ma čas a únava, vyjadrím sa neskôr na tlačovke". Jeho však evidentne tlačí niečo iné...
Matúško je na prvý pohľad jasný prípad opitosti mocou a na mol. Endorfíny navodzujú prehnané široké úsmevy v momentoch, keď to nie je na mieste. Presne rovnako sa prejavuje čerstvo a po uši zamilovaný človek, neschopný ovládať svoje šťastie. Mozog mu neustále predsúva myšlienky na niekoho, v tomto prípade na niečo, čo mu zaručuje piedestál moci nad inými. Práve "on" je tým blahorečeným a vyvoleným, ktorý si k tomu všetkému ešte vyslúži aj pochvalu od nadriadeného. Diametrálne odlišné situácie, ale keďže mozog nerozlišuje vzťah k osobe alebo k veci ( činnosti ), výsledok je zhodný. Neschopnosť ovládať svoju mimiku. Moc a k nej ešte pochvala, toľké šťastie nepostretne človeka ani v nebi.
Pozorovateľ vidí priblblo sa usmievajúceho človeka v momentoch, kedy to vyznieva ako prejav moci, nadradenosti, nedotknuteľnosti, akoby sa vysmieval protistrane, pričom si užíva svoje postavenie, svoj nadradený vzťah. Jeho "činnosť" potvrdzuje všetko do detailu. Človek opitý mocou, neschopný myslieť v reálnych kontúrach. Keby som napísal, že je to prejav, výsledok diletantizmu a obyčajnej ľudskej hlúposti, asi sa vôbec nepomýlim.
Zahraničie vidí a hodnotí, s veľkou pravdepodobnosťou sa už chystá na spôsob obmedzenej komunikácie s našimi bezpečnostnými orgánmi. A to ešte nikto nevie, kto obsadí čelné miesta bezpečnostných zložiek štátu.
Dobro došli !
Zdroj fotografie : Denník "N".
