Včera večer som sa vyjadril v diskusii k článku : https://blog.sme.sk/sedo/politika/mate-tu-drzost-stazovat-sa-na-drahe-potraviny-fico-vam-da , v tom zmysle, že sa pokúsim osloviť opozíciu na tému jej jednoty a pripravenosti vládnuť. Alebo si príliš namýšľam ? Tu je niekoľko myšlienok :
Je sympatické, že sa pravica nevzdáva a pokračuje v organizovaní protestov na námestiach. Opak by znamenal sklamanie a podobný, ale v omnoho horšom vydaní, pocit bezmocnosti, aký som osobne zažil tesne pred voľbami. Neschopnosť prijať kompromisy a zjednotiť sa, znamenalo už pred 30. septembrom isté fiasko, čo sa potvrdilo. Jaroslav Naď po pár dňoch zareagoval na článok pod linkom slovami o neústupčivosti ostatných, predovšetkým Zsolta Simona. Vraj čítal blogy, ale to "nie oni". Neúspech pripisoval jemu, Simonovi, nie sebe, nie ostatným zaslepeným vierou v zázrak. Zázraky sú výsadou stredoveku a ortodoxnej cikvi. Aspoň stredovek sme hádam už prekonali.
Jaroslav, dopadli ste ( vy Demokrati, ale aj ostatní ) presne podľa predpokladov z článku a pri jeho písaní som mal pocit, že ješitnosť je nie dvojstranná, ale v pravici všestranná. Tak teraz ako ďalej ? Predpokladám, že "Demokrati" nechcú ostať naveky mimoparlamentnou stranou. Viete spraviť kompromisy a vybudovať stabilnú a silnú stranu ? Voliči sú k dispozícii a nie je málo tých, ktorých by ste mohli osloviť. Predseda môže byť len jeden a nesmie to byť nikto ošľahnutý "Matovičovou érou".
Momentálne hrá prvé husle PS. Je cítiť akúsi jednotu so SaS a KDH, ale zase mám pocit, že táto sila jednoty je formovaná aktuálnou situáciou, odporom voči demolácii demokracie. Otázka znie, či sa niekto z opozície zamýšľa nad nevyhnutnými krokmi ku kompromisom pre budúce vládnutie. Nevieme s istotou, čo sa stane po prezidentských voľbách. Na možné zmeny, možný rozpad koalície, musí byť opozícia pripravená v predstihu. Osobne mám pocit, že sa tam niečo varí, buble a môže aj vykypieť.
Pellegrini je dobrý barometer, vraj sa už rozhodol, ale mlčí ďalej. Horí mu pod zadkom, pretože nie je schopný sa postaviť pred ľudí a povedať na rovinu to, čo už vie celý národ. Ak je raz niekto homosexuál, tak je a nezbaví sa toho. Nie je sám ani vo vysokej politike. Bodka. Otázka je v akom štádiu je "tlak Fica". Tu je niečo dôkladne utajované, zatiaľ. Toto všetko hrá v prospech pána Korčoka.
Často sa vyjadrujem na adresu voličov, ale aj súčasnej koalície v zmysle, že sú schopní existovať len s definovaným "nepriateľom" pre potreby mentálnej vyrovnanosti, bez ohľadu na skutočnú existenciu nepriateľa. Kde nie je, tam si ho nutne potrebujú vytvoriť, inak nie sú životaschopní. Dokáže sa opozícia zjednotiť len na dobu existencie nepriateľa a jeho porážky ? Čo sa stane potom ? Nie je tento fakt večného boja iba akousi postsovietskou, zatiaľ neprekonanou, mentálnou výbavou všetkých Slovákov bez ohľadu na stranícku príslušnosť ? Keby fenomén potreby nepriateľa neexistoval, nevelebí množstvo ľudí ruského cára.
V článku pod linkom píše autor o tom, že voličov je dostatok, ale je nutné ich niečim perspektívnym osloviť. Ješitnosť zruší akékoľvek snahy ak nikto nepovolí. Ak vodič autobusu musí za každú cenu dopraviť cestujúcich do cieľovej stanice včas, cestou nebude riešiť tretie brzdové svetlo, osvetlenie interiéru a nefungujúcu WIFI. Musí prijať určitú mieru rizika, ak tým vyrieši omnoho dôležitejšie potreby cestujúcich. Inými slovami, riešenie okrajových tém jednotlivých strán je pre podstatu úspechu hlúposť. Volič s inou mentálnou výbavou ako prevažná časť voličov populistov tieto fakty musí pochopiť a aj pochopí. Je na predsedoch strán, aby mali odvahu a neposkladali sa pred rozhodnutiami, smerujúcimi k podstate veci a vyhli sa cukríkom na torte.
"Práca ulice a námestí" vyjde nazmar v prípade zopakovania primitívnych chýb z minulosti. Voličom, predovšetkým tejto krajine, ste dĺžni veľmi veľa a máte vo svojej moci urobiť ešte viac. Nikto neurazí Pána Boha, ak sa nebude hrať na svätého ( kňazi a sama cirkev svätá pácha omnoho ťažšie hriechy a nič sa nedeje, sám Pápež má liberálnejšie názory ako KDH na Slovensku ). Skokmi presadzovať liberalizmus v krajine inklinujúcej k prebúdzajúcemu sa Stalinizmu na východe a vymetačky diabla tetky Prepelicovej, je utópia. Krajina sa najprv musí vyrovnať s primitívnymi neduhmi, vplyvom populistov a pochopiť ich podvody na obyvateľstve.
Medzitým sa nesmie stať, že SaS bezhlavo povalí vládu, pretože sa nezhody vyostria do osobných averzií. Nevyčítam, pripomínam. Nový predseda by bol omnoho dôveryhodnejší pre verejnosť...
Bez kompromisov bude naše úsilie na námestiach a uliciach hlasom do prázdna.
