Keby sa nediali vo svete hrôzy, nezúrila žiadna vojna, v prvom rade hneď za našimi hranicami, z dennej tlače, komentárov a článkov pisateľov amatérov, by kvapkal aromatický etanol. Čo sa ich zbehlo v týchto požehnaných predvianočných dňoch na túto strunu, je neprehliadnuteľné a z jednej strany zakladajú silné podozrenie na skrytú reklamu páleníc a výrobcov ohnivej vody. V tejto krajine sa nedá ničomu a nikomu veriť, tu je možné všetko. Je to prvý dojem, ale vo finále nemusí byť správny.
Bolo by tých článkov toľko, keby sa nemali o čo oprieť ? Že by sa všetci dohodli na rafinovanej ohováračskej kampani zhodnými podpásovkami ? Logika hovorí že nie, ale tlač v zásade aj tak klame. Povedal to súdruh Fico, tak to pravda musí byť. Tak je to aj v Rusku, pravdou je hlas kremeľskej trúby. Nech je to debilita šírená v nočnom delíriu, aj tak je oficiálnou pravdou, svätým písmom oficiálnej rétoriky. A všetci tomu veria viac ako farárovi.
Pri pomerne častom pohľade pozorovateľa či na jedného, alebo druhého ( na naše domáce politické hviezdy ), sa bežný smrteľník iba pousmeje. Pasívne prijíma úlohu klamára vo vedomí márneho slovného súboja s "prasačími očami", "neposlušným jazykom", "ťažkými nohami", "napuchnutou rapavou tvárou" a gestami primitívov. Ako dôkaz zaváhania nedotknuteľného nestačí ani záznam z kamery, ako sa mstí cestárom na semafore. Pozorovateľa hlboko irituje pohľad, ako sa parlament mení na krčmu IV. cenovej, šomre si po svojom, ale niečo mu pritom uniká.
Niet divu, že sa v záplave "novinárskych klamstiev" a "úmyselného používania krivo vybrúsenej optiky na kamerách TV štábov", strácajú radostné informácie o plánovaných návštevách súdruhov Danka a Fica v cárskej gubernii. Keby si to ten podradný opozičník aj hneď všimol, zaručene si nedá do súvislosti naoko parlamentnú krčmu IV. cenovej s cestami na východ.
A tu je pes zakopaný, zaslepená nenávisť ho dokonale drží pod krkom, nevníma realitu.
Predstavme si delegácie a predovšetkým ich vedúcich, ako si s radosťou šúchajú dlane od prvého momentu oznámenia cesty a pred zrkadlom tajne nacvičujú uvítacie objatia a bozky. Takto radostne reagovali obidvaja po zistení, že lietadlo môže štartovať, ak sú na palube doplnené zásoby. Veria svojim schopnostiam, veria úspechu a budúcim súdružským pohladeniam.
Je čas, letí sa a doletelo...sa.
Elektrizujúca atmosféra stavia vlasy do tvaru maliarskeho štetca po zásahu bleskom od prvého momentu návštevy vo všetkých inštitúciách. Nie je vylúčené, že sa "prach z cesty" začne splachovať už v limuzínach cestou z letiska, presnejšie pokračuje sa v tom, čo sa začalo už v lietadle. Všade sa vyťahujú minimálne "100 gramové" poháriky a to ešte nie je večer.
Príde čas večernej recepcie so zvyklosťami roduverných domácich, ktorí diktujú tempo podľa vlastných pravidiel, vlastnej "kondície". Bodaj by aj nie, však sú tu doma, na ruskej pôde, kto sa im chce rovnať a zapáčiť, nesmie odpadnúť ešte pred dezertom.
Vážení, vy, vy, vy...všetci, novinári, opozícia, agresívni podvraťáci a klamári !
Vy si vážne myslíte, že sa takéto prijatie na niekoľkých miestach dá zvládnuť bez dostatočne intenzívneho predchádzajúceho tréningu ? Vy si vážne myslíte, že by jeden seriózny politik, zástupca ľudu, riskoval svoju povesť pred obdivovaným národom a jeho ctihodnými predstavenými ? Vy si vážne myslíte, že....čo si to vlastne myslíte, ničomu nerozumiete.
Tu máte vysvetlenie a teraz premýšľajte, všetci do nohy. Nie sú tí vami zatracovaní, na posmech vynášaní a nepretržite progresívnej inkvizícii predhadzovaní, predsa len prezieraví politici ? Aký osoh by mali z cesty, z ktorej by si polovicu nikto nepamätal a na cestu späť ich nevládnych s hanbou naložili do nákladového priestoru lietadla vysokozdvižným vozíkom v kontajneroch ? Aký osoh by z takej cesty mal slovenský národ ?
Veď oni sú obete, obetujú sa za ľud tejto krajiny, sú to hrdinovia !
Zdroj : foto : aktuality.sk 14.11.2024
