Začínam prichádzať na chuť vytrvalému pisateľovi e - mailových správ, evidentne z tvrdého jadra fanklubu malého cára. Také milé a naivné, až sa mi chce uroniť slzu z dojatia a zároveň so mnou vyšíva závisť. Napadá ma v tomto momente sultánov verný sluha, jeho pobočník, ktorý bez váhania ponúkol svoj život sultánovi v momente zistenia krutej pravdy, keď Angelika utiekla z háremu. Príklad bezmedznej oddanosti svojmu vládcovi bez najmenšieho nároku na skúmanie okolností a možného podielu na zlyhaní "systému zabezpečenia háremu". Tú oddanosť závidím, ( "Tak to bych já nesved". ( Vesničko...)), ja by som hlavu na klát nepoložil bez otázky...prečo a najprv hľadal pravdu.
Tak, tak je to. Takto sa mi javí aj verný pisateľ, posol správ z tábora cárskej légie spravodlivých. Neskúma súvislosti, neskúma pravdivosť, neskúma dôsledky, ale obratom vracia loptičku razantnejším forhendom ako to vedel pri podaní bum - bum Boris ( Becker, tenis ). Prečo by to vôbec robil ? Má si spôsobiť sám sebe bolestivé rany a pripraviť sa o celodennú duševnú potravu ? No to by ani jeden neurobil. Veď uznajme, aké je to krásne mať pred očami svojho vyvoleného na "tróne", odkiaľ sa samospádom valia do "údolia verných" sľuby a činy o "zatočení s nepriateľom". Komu by potom nesvietili oči ako reflektory na cestu k šťastiu, cestu k spaseniu duše a vidiny pečených holubov padajúcich z neba ?
Dokonca som výnimočne chcel otvoriť prílohu mailu, ale pisateľ si nedal tú námahu, aby skontroloval formát. História "našej komunikácie" potvrdzuje, že to je na neho príliš. Nešlo to, ale obsah je možné vydedukovať. Píše sa tam zrejme o miliónoch niekoho z opozície a asi to nie je ťažké uhádnuť koho miliónoch. Mne osobne sú milióny každého úplne ľahostajné. Ak si ich zarobil poctivou prácou... Prácu s tými miliónmi by som suplovať nechcel. A vôbec, prečo by sme atakovali majiteľov úspešných firiem ? Buďme radi, že ich máme aj tu, na tomto Bohom zabudnutom Slovensku. Kto ich nakradol, je prípad pre spravodlivosť. Máme aj takých a je úplne jedno, "za koho kopú".
Ani "Eset" nedokáže takou razanciou zasahovať, akou sa spúšťa mechanizmus sebaobrany oddaného pisateľa e - mailov. Priamo z obrazovky na mňa vyskakuje naivita, keď sa ani nesnaží zamaskovať tučný futrál začínajúci Rolexami, končiaci Boh vie kde okolo Rovníka. Namiesto toho pohotovo vypustí dymovú clonu a zaháji útok salvou z najväčšieho dela : "O miliónoch tvojich ľudí sa nepíše ! Toť, dôkaz ako remeň, lebo ak sa o niečom píše, je to fakt v zmysle "on ( a ) povedal ( a )". Živná to pôda, zdroj duševného pokoja a energie k celodennej pokojnej a radostnej práci. Na toto "placebo" sa nechytá žiadny psychológ.
"Naši ľudia....". Aké je to krásne byť súčasťou nejakej skupiny ľudí, kde vládne navonok harmónia, vnútorné pravidlá, oddeľujúce spolok od okolitého sveta. V takejto skupine žije bez výnimky množstvo podskupín na úkor ostatných. Chytrejší zlodeji na úkor slabších a slabší zlodeji na úkor neschopných, ale poslušných pešiakov. Tým stačí "niekam patriť", niekoho uctievať.
Človek je tvor spoločenský a už z podstaty svojho bytia chce niekde patriť. Niekde, kde sa cíti v bezpečí, cíti istotu a má pocit spoločenskej potreby vlastného ja. Nechcem byť homo vulgaris, ale neodpustím si pomenovať to pravým menom, "stádo". Tým sa automaticky upravujú pravidlá a vnútorné fungovanie. Charakter názvu udáva podstatu a rozsah existencie, princíp fungovania. Každé stádo malo, má a vždy bude mať svojho alfa samca. A ten vládne, kraľuje, nepýta sa na nič a urve si pre seba len to najlepšie. Stádo sa musí podriadiť a zároveň má za povinnosť brániť si svoje územie aj za cenu života...pešiaka.
Ako deti sme vtipkovali, ako sa povie frajerka po Japonsky : "Aka ši, taka ši, moja ši".
Môj vodca, aký si, taký si, môj si ! V mene tejto vety derú verní pisatelia mailov klávesnicu a svoju pozíciu v stáde na úrovni "nula" vystavujú verejne na obdiv v domnení že nula je niečo viac ako nič. Chcú byť užitoční a ak to takto "berie vlastná hlava", prečo nie, nakoniec kto by to dokázal zmeniť ? Iba sám vodca, časom...a s pomocou množstva ľudí môže počítať.
Milý môj "verný pisateľ e - mailov" ! Tak, ako "Nebo nepozná vyvolených" ( E.M.Remarque ), ani ja nepoznám žiadneho vyvoleného. Ja si vyberiem, kde chcem patriť, ja si vyberiem, kto budú moji priatelia, ja si vyberiem, komu budem veriť, ale nedokážem si vybrať, kto bude patriť do skupiny "moji ľudia".
"Moji ľudia" to je iba moja rodina a tá má svoje vlastné pravidlá fungovania.
