Na úvod pripomeniem, že som v roku 2020 volil OĽaNO, ako jedinú alternatívu pre porážku Fica. Menšie zlo.
Denník "N" uverejnil rozhovor s Eduardom Hegerom. Moje myšlienky sa pred časom točili aj v tom smere, že si podám prihlášku za člena "Demokratov". Netajím sa s tým, že ich program mi je sympatický a s veľkou pravdepodobnosťou najlepší zo všetkých pravicových strán. Musím uznať, aspoň takýto je môj názor. Ostatné momentálne neriešme.
Ale tu sa začítam do rozhovoru, otázok a odpovedí a čo nezistím ? Pán Heger sa nezmenil v ničom. Tak, ako sa nerozhodne, babrácky a neuvážene vyjadroval a správal v časoch Matovičovho vyčíňania, presne rovnako reaguje aj teraz. A to už odvtedy pretieklo Dunajom množstvo vody.
Sám o sebe tvrdí, že sa poučil. Predseda vlády musí mať vlastnú stranu a mať ju pod palcom. To beriem, aj vo svete to tak býva. Ale čo je dôležitejšie, stranícka politika, alebo hlboká kríza a pandémia v spoločnosti, hroziaci kolaps hospodárstva, zdravotníctva a vôbec systému existencie krajiny ? Len mentálne nespôsobilý človek sa nevie povzniesť nad svojim egom za takejto situácie. A takého toleroval. Nie je to jednoduché rozhodnutie, ale v mene krajiny je každý jednotlivec postrádateľný. Matovič nemal byť po výmene členom vlády, radšej mala vláda padnúť hneď. Bola by šanca na reparát, ktorá neskôr už nebola.
Nepamätá si diskusiu okolo "Sputnika" vo vláde. Toto neuverím nikdy !
Alebo ak mám byť úprimný, pán Heger nesprávne vnímal priority, pokiaľ sa ho bytostne nedotkla táto samozvaná pirátska akcia Matoviča. Vláda ja výkonná moc a žiadny jej člen si nemôže dovoliť to, čo spravil Matovič. Mala prísť sprcha. Je lepšie vzoprieť sa hulvátstvu, ako stranícky držať hubu a krok. Tu nešlo len o možný rozpad vlády, čo sa nakoniec aj tak stalo, šlo o hlúposť na nekonečno, ohrozenie občanov a krajiny.
Nasleduje otázka redaktora, ktorú musím citovať, nakoľko je jednoznačná a očakávalo by sa odpovedať priamo.
"Mnohí vám vyčítajú, že ste sa neskoro vymedzili voči Matovičovi, že ste dlho mlčali, že pridlho trvalo, kým ste sa emancipovali. Vedeli ste si pri ňom udrieť do stola, presadiť svoj názor?"
Namiesto priamej odpovede sa pán Heger vyjadruje cez ďalšie tri odpovede o "fyzickom udieraní do stola" ako pracovnej metóde. Pochopiteľne sa dištancuje od nej a svoju osobu stavia do pozície zmierlivého a konsenzuálneho človeka.Toto komentár nepotrebuje, pán Heger je v starej koži, kedy mu detaily unikajú a nedochádzajú súvislosti. Úmyselne, alebo neúmyselne, je to jedno, výsledok je zhodný. Vysiela na čitateľa pocit zakomplexovanosti a podvedomého strachu z Matoviča, alebo vďačnosť až za hrob za politickú kariéru. Ako inak si vysvetliť "hru na nechápavého" ?
Takto reaguje Fico, od veci, abstraktne, podstatu veci zahráva do autu ( "pil som tam kofolu, je snáď zakázané piť kofolu ? " - otázka znela, čo robil tam kde bol, keď zohnal 3 milióny vlastnou hlavou ).
Cestu do Kyjeva neriešme, bolo to fatálne zlyhanie a neodpustiteľné. Výhovorky o následnej ceste s U. von der Leyen a následnej podpory prihlášky Ukrajiny do EÚ, ako jej výsledok je diplomatická záplata. Nekonanie v kritickom čase je neodpustiteľné, každá snaha o nápravu je lepenie črepín.
Suma sumárum, Demokrati s pánom Hegerom v popredných štruktúrach odradia množstvo voličov práve pre jeho vajatanie a neschopnosť priznať si fatálne zlyhanie vo vzťahu k Matovičovi. Program Demokratov si neprečíta žiadny volič "od lopaty", ani člen Jednoty dôchodcov Slovenska. Kto ho bude čítať, pamätá sa a vie si dať veci do súvislostí. Demokrat je síce pokorný človek, ale prílišný vplyv viery na racionálny úsudok môže byť na obtiaž. Úloha Ježiša ťahúňovi v politike nesvedčí.
Nebolo by lepšie neriskovať ďalšiu vládu v súčasnom zložení, odísť "z obrazu do zákulisia" so cťou a nechať stranu aspoň navonok bez Matovičovskej stigmy ?
