Asi 100 minútový koprodukčný dokument bol včera večer odvysielaný jednou z komerčných TV staníc. Od čias, keď sa začali procesy s obvinenými, sa na verejnosť dostalo množstvo informácií, ktorých poskladaním je možné vytvoriť si dostatočný obraz o obetiach, ich vrahoch a objednávateľoch zločinu.
Napriek všetkému počas líčenia vzťahov samotnými novinármi a redakciou, pre ktorú Janko pracoval, sa tisnú do očí slzy. Podcenili vyhrážky od Kočnera ? Teraz sa ukazuje, že to bolo všetko omnoho vážnejšie, ako sa im v tom momente situácia javila. Žartovali o tom. Na ľútosť je neskoro, stalo sa čo sa nemalo. Vyhasli dva nevinné životy.
Aký dojem vo mne zanechali aktéri, vrahovia a vôbec celá banda na základe odvysielaných rozhovorov, výsluchov a konštatovaní novinárov ? ( Moje osobné pocity ).
Marček, strelec - človek s IQ na hranici mentálnych nedostatkov. Má zjavné poruchy v citovom správaní, je bez emócií. Pôsobil dojmom tupého sedliaka, ktorý práve zabil psa a tak trošku to ľutuje. Dokonca sa snažil o odpustenie rodín v rámci výsluchu. Na upozornenie vyšetrovateľa, že to nepatrí do zápisnice, na tom trval, lebo vraj sa to tak má robiť, aspoň takto ospravedlniť rodinám. "Čo už stalo sa, naspäť to už nevrátim, tak aspoň takto". Akoby o tom už počul, že vyjadrenie ľútosti môže byť poľahčujúca okolnosť, ale nechápe jeho význam, adresnosť a vzťah týchto dvoch vecí. Janka nevedel identifikovať spoľahlivo na žiadnej predloženej fotografii. Vraj dostal fotografiu s lepším pohľadom do tváre a s ruksakom. Janko mal ruksak počas sledovania a jemu mohli dodať akúkoľvek fotografiu. Mali ich neúrekom, včítane videí. Človek s priemernou mentálnou výbavou je na vyššej úrovni ako tento bezcitný vrah. Na titulnej fotografii je zachytený pri rekonštrukcii prípadu, uvedené aj v dokumente, foto Nový čas.
Andruškó - pôsobil dojmom celkom vyrovnaného človeka, ktorý vie čo robí. Veľmi pozorne sledoval Zsuzsovú počas krížového výsluchu. Miestami akoby sa na nej zabával. Tvrdil, že sa po vražde ihneď hlásil u nej a žiadal peniaze. Ona išla za Kočnerom po ne a následne sa s ním vyrovnala, dala mu 50 000.- €. Tvrdil, že sa to celé odohralo v priebehu dopoludnia, čo nesedí s inými dôkazmi, telefónmi ( neskôr ). Na Zsuzsovej reakcie, negovanie jeho slov, sa iba usmieval. Slovenčina evidentne nie je jeho materinský jazyk, preto tu vyvstáva otázka, čo je pre neho "predpoludnie" a čo "popoludnie". Nepadla otázka na konkrétny čas, čo asi mala. Celý čas sedel v pokojnej polohe, bez zjavného vykoľajenia, situáciu mal pod kontrolou. Na pohľad to nie je prototyp zločinca.
Zsuzsová - bezcitná, nevyrovnaná cynická osobnosť bez emócií. Nervy s ňou lomcujú, nervozitu kryje ako sa dá, ale nekontrolované pohyby tela ju prezrádzajú. Akoby ani nepoznala život v tej podobe, ako ho žijeme my, ľudia z každodenného kolotoča všednosti, bežných starostí a radostí. Nepriamo sa priznala k objednávke odpoveďou na priamu otázku, či zločin objednávala. Pri odpovedi podvedome predkladala pred ústa poznámkový blok a ruky pritiahla na hruď ( obranná poloha ). Kývaním tela a slabikovaním zdôrazňovala slovo "absolútne"...to pravda nie je. Iba pri tom slove "absolutne". Na detektore lži by sa v tomto momente ručičky rozkývali do extrému. Počas celého výsluchu sa snažila kryť nervozitu akože písaním poznámok, "mrvením", zatváraním a otváraním bloku, hrou s perom. Rovnako reagovala aj na Andruškóove slová o preberaní objednávky. Všetko popierala neprirodzeným spôsobom. Jej útroby sa museli triasť ako osika. Na fotografii nižšie, Zsuzsová a Andruskó pri krížovom výsluchu, zdroj "Nový čas", uvedené aj v dokumente.
Advokát Para - po čítaní spisu nadobudol presvedčenie o Kočnerovej nevine. Poukazoval na rozpory - Marček nerozoznal Janka na predložených fotografiách, Andruškó vraj prevzal od Zsuzsovej peniaze predpoludním a v SMS správach spomínaný "sneh" v zime vraj nie je žiadna zvláštnosť. Pôsobil dojmom dobre zaplateného obhajcu, ktorému je úplne jedno či je klient vinný alebo nie, hľadá nezhody vo výpovediach a operuje nimi. Tvrdý frajer bez emócií, Ale nemá nič viac v rukách, len uvedené detaily a zapieranie.
Kočner ?....pán Slovenska !!!
Keď Andruškó prišiel za Zsuzsovou ráno po vražde pre peniaze, v zápätí ona išla za Kočnerom po ne, pohyby mobilných telefónov sa zhodujú. Andruškó a Zsuzsová spolu, potom Kočner a Zsuzsová spolu, neskôr popoludní znovu Zsuzsová a Andruškó spolu na jednom mieste !!!
Sledovanie a adresu si Kočner zabezpečil cez "kamarátov" na polícii a nemusíme ťažko pátrať akou cestou, keď polícia bola riadená zo súkromnej firmy spod Zoboru. Je to potvrdené. Ostatná SMS komunikácia Kočnera so Zsuzsovou obsahuje asi 100 SMS v priemere na deň. Myslel si, že archív vymazal, ale nevymazal. E - mailová komunikácia Kočnera s políciou, súdmi a prokuratúrou spolu asi 6000 e-mailov, ktoré sa našli na USB. Kočner riadil úplne všetko. Jeho "opička" ( Jankovská ) sa chválila v SMS : "Ja dostanem z basy aj Al Caponeho". Navonok nevinné chudiatko, ale v jadre cynická mrcha, ktorá zapredala svoje povolanie zločinu.
Keď sa schyľovalo k možnej zmene po voľbách, "neznámy človek" odovzdal celý spis s dôkaznými materiálmi novinárom s tým, že potom by sa to mohlo náhodou stratiť. Novinári z dnes "nepriateľských" médií sa spojili, založili navzájom si dôverujúcu skupinu ľudí, ktorá má k dokumentom prístup. Zriadili server na "neznámom mieste" s dokonale zabezpečeným prístupom naň iba z tzv. "Kočnerovej knižnice". Je to miestnosť, kde majú prístup a heslá len títo vybraní jednotlivci. Dnes "nepriatelia" Smeru číslo 1.
Priznám sa, po pozretí dokumentu som mal rovnaké pocity ako v kine po filme "Sviňa". Bez pohybu som sa pozeral na obrazovku bez vnímania zmien na nej a v krku mi vyschlo. Nespomínam si, kedy som sa takto zamyslel a zostal bezradne civieť do prázdna, ako v týchto dvoch prípadoch.
Moje presvedčenie je, že sa v tom vezú nejakým dielom "všetci", ktorých sa dotýkala komunikácia so 6000 e-mailami a SMS, niektorí sú zrejme namočení priamo, iní prispeli na základe "kamarátskych" služieb podľa hesla "naši ľudia našim ľuďom".
Popravde, teraz ešte menej rozumiem sudcom, ktorí sa priklonili k oslobodzujúcemu verdiktu. A to sa musím priznať, že si verejne dostupné informácie všímam veľmi pozorne a odznelo toho dosť. Na tie nezrovnalosti pripadá minimálne 10 násobok navzájom sa podporujúcich, od seba nezávislých usvedčujúcich dôkazov. Chýba už len papier s textom, že ja XY som objednal to a to u toho a toho, pretože v takýchto prípadoch sú daktyloskopické stopy a DNA menej pravdepodobné. Súd si musí poradiť s nepreberným množstvom iných dôkazov, hoci nepriamych, ale veľmi vypovedajúcich a časovo presných.
Dokument mi prezradil vyššie uvedené detaily. Už raz som v niektorom blogu napísal, že iný ako odsudzujúci rozsudok pre mňa nie je akceptovateľný a tvrdím to znovu v silnejšom presvedčení. Inak zrejme pôjdeme znovu do ulíc.
