Musel som sa zasmiať nad "víťazným návratom" súdruha predsedu z Bruselu. Štyri dni sme obdivovali nestrannú a nijako nezaujatú, jarným nádychom ošľahnutú prírodu našich veľhôr a hneď po návrate taká šupa. Fico sa vrátil ako víťaz a čo tam potom, že si z huby spravil...oné... anál.
Nezablokoval ani premávku na kruháči, čo však davová psychóza za neho vo Zvolene takmer urobila. Evidentne ho tromflo otváranie "Biedronky", ktorú obyvateľstvo vzalo útokom. Takúto frontu vraj mesto nepamätá od čias, keď pred Vianocami doviezli Banány a Pomaranče. Domáca "spojka" podávala večernú správu po telefóne manželke a našli sa aj bizarnosti.
Napríklad, sťažuje sa vo fronte pani v strednom veku :"Porazilo letáky na mieste ! Mama si každý týždeň poznačí akcie a vo štvrtok ( deň akcií ) s ňou musím pobehať všetky supermarkety. V každom kupuje niečo". ( Spomínam si na tetku z deväťdesiatych rokov. Vajcia boli v susednom mestečku lacnejšie, preto po ne neváhala cestovať autobusom. S cestovným už boli "drahšie", ale to sa predsa neráta...)
Pred "Biedronkou" ponúkali aktuálne "špeciálne letáky" iné supermarkety a po ceste domov sme sa zastavili v tom "našom". Toľko "vlajočiek" so slovom "akcia" nikdy netrčalo na regáloch a k tomu ešte množstvo operatívne "preceneného" tovaru so zľavami od 10 do 40 %. Miestami to pôsobilo ak Nepálske hranice s farebnými vlajočkami, pochopiteľne s iným významom, alebo oblasti pod posvätnými horami Kailaš, alebo Khumbila.
Tá "vlajková výzdoba" v sobotu popoludní spravila "Biedronke" dokonalú konkurenciu, hoci sa zdalo, že je tam menej nakupujúcich pre danú dobu a čas. Mohlo to mať na svedomí aj excelentné jarné počasie...
V skutku na prvý pohľad bomba, ale len na chvíľu. Ceny v "Biedronke" sa od ostatných "lepších" supermarketov údajne ani nelíšia. A to je prosím informácia od osoby, naprosto dokonale orientovanej v cenovej politike slovenských supermarketov. Rukolapne, našli sa tam dokonca drahšie jogurty ako v iných supermarketoch.
Takže súdruh predseda ostal na chvíľu v tieni, aspoň tu na Strednom Slovensku. Vrátil sa ako víťaz, pritom ako obyčajne, oklamal svojich verných. Napínal svaly a dušoval sa, že "zablokuje pomoc Ukrajine". Nič sa nestalo, za vloženie jedinej "prázdnej vety" do uznesenia zdvihol ruku a súhlasil s uznesením. Vraj to bola "nesmierne ťažká robota", dostať onú vetu do uznesenia.
"Brusel nám posvätil možnosť vyjednávania s Ukrajinou o tranzite plynu". A neposvätil k tomu ešte aj povolenie na používanie kolieskových korčúľ na cyklochodníkoch ? Pretože je to úplne adekvátne. Kto si ich obuje, prevezie sa a neobije si kolená, môže si povedať, že si zašportoval, hoci ho skláti svalovica. Kto sa vráti domov doráňaný, má smolu, alebo svoje sily precenil. Nemal svoje korčuliarske umenie pod plnou kontrolou, vo vlastných rukách. Sťažnosti na lampárni. Dôsledky svojho pochybenia si ponesie len a len sám.
Je to ako to naše povolené vyjednávanie. Mohli by nám vyhovieť, ale prečo by to robili. Môžu nás odmietnuť hneď z kraja, môžu nás povodiť za nos a potom poslať do kelu, alebo rovno poslať niekam. Jednoducho, nemáme to vo vlastných rukách. Sťažnosti na medzinárodnej lampárni. Dôsledky pre nás ako krajinu ? Hanba a ešte väčšia hanba, násobená puncom hlúposti. Lezieme do zadku agresora a žiadame ústupky od obete ? A to kde sme ?
Pocit blaženosti vynahradí všetky príkoria. Krvopotne vydobytú pozíciu na vyjednávanie možno využijeme, ak nie, máme dočasný pocit víťazstva, ale nakoniec sa dostaví len predpokladaný negatívny výsledok. A máme o dôvod viac, prečo sa tlačíme do Moskvy, o dôvod viac na sebavytáčanie okrem vlastnej neschopnosti, o dôvod viac obviňovať všetkých naokolo za všetko.
Okrem nás a Maďarska sa to netýka nikoho, ostatné krajiny Západu sa zariadili preventívne a majú v tomto smere aj charakter. Okrem toho vedia, že s rusom sa poctivo obchodovať dlhodobo nedá a nikdy nebude dať. Spoľahlivo klame od prírody a zdá sa, je na dlhoročnom vojnovom ťažení. Udržovať vojnovú ekonomiku je ľahšie a také "ruské", ako budovať krajinu v mieri...
Slovenskí dezoláti sú nepoučiteľní, alebo skôr nesvojprávni. Bez hrozby nad svojimi hlavami a bez diktátu moci žiť nedokážu. Tvoriť už vonkoncom nie. Tak aspoň zo seba robia pred svetom dokonalých idiotov. Robia čo najlepšie vedia...
