Súdruh Taraba sa niekde v literatúre dočítal o plazmovom spaľovní odpadov a má pre Slovensko spásonosné riešenie. Postavíme 4 plazmové spaľovne a krajinu očistíme od odpadov. Bravo, jednoduché ako facka. Len ako na to, keď vo svete ešte ani jedna nestojí a som o tom presvedčený, že ak by sa táto technológia dala univerzálne prevádzkovať na spaľovanie zmesového komunálneho odpadu, už ich pracujú na Západe desiatky. Teória je jedna vec, prax iná.
Japonci sú v tomto smere priekopníci, nakoľko v Japonsku je zakázané skládkovať odpady. Napriek tomu sa nedokázali dodnes s plazmovým spaľovaním zmesových odpadov dokonale vyrovnať. Čo potom my, úbohá Slovač, čo sa ešte ani triediť nenaučila ?
Trošku odbočím, aby sme si aspoň okrajovo vysvetlili, čo vznikne z odpadov po ich zohriatí v tepelnom agregáte.
Pred pár rokmi sa objavovali pokusy vyrábať bionaftu, tiež z odpadu. Z pneumatík to možné je a celkom efektívne, ale zariadenie musí byť svojimi parametrami prispôsobené len na tento druh odpadu. Pyrolýzny rozklad uhľovodíkov teplom produkuje plyny ako pri suchej destilácii ropy. Ich následná postupná kondenzácia vytvorí frakcie kvapalných "palív" ( benzín, nafta ). Otázkou je kvalita, množstvo, pevný zbytok a vznikajúce pyrolýzne plyny, ktoré sú zmesou prchavých látok a ostatných horľavých, ale aj nehorľavých zložiek uhľovodíkových odpadov, gumy, plastov ( plnivá v plastoch sa usadzujú v potrubiach ako prach a blokátory ( retardéry ) horenia ). Nie nepodstatnou zložkou je parafín s teplotou topenia 42 - 65 °C a ťažké uhľovodíky, decht a mazut.
Osobný poznatok z pyrolýzy je, že :
Univerzálne zariadenie na zhodnotenie zmesového odpadu bez tvorby iného, často ešte nebezpečnejšieho odpadu NEEXISTUJE ! Napríklad z čistých "kurincov" ( ak kurčatá neboli kŕmené antibiotikami ) je možné pyrolýzou vyrobiť najkvalitnejšiu bionaftu s asi 92 % - ným zhodnotením odpadu. Ak obsahujú antibiotiká, proces nefunguje. Dokonca antibiotiká v kurincoch sú schopné zastaviť aj fermentáciu bioodpadu ( v 300 tisíc litrovej nádrži to urobilo 500 kg kurincov s antibiotikami a následne sa obsah musel vyčerpať, stalo sa to ).
Toto bola malá odbočka, aby sme pochopili, čo spôsobia nežiaduce prímesi v odpadoch a verme tomu, že v zmesových sa nájde čokoľvek, napriek triedeniu. Napríklad v plastoch "blokátory horenia". Čo to je ?
Blokátory ( retardéry ) horenia sa do plastov pridávajú na zamedzenie, alebo aspoň spomalenie ich horľavosti ( plasty v autách, lietadlách, stavbách, zariadeniach interiérov ). Po tepelnom rozklade na plyny sú blokátory horenia schopné zadusiť klasické atmosferické horáky, ktoré spaľujú vznikajúce zbytkové rozkladové pyrolýzne plyny ( sú absolútne karcinogénne ).
Plazma ( tzv. štvrté skupenstvo hmoty ), je zdrojom energie, vysokej teploty. Ale ak je raz niečo nehorľavé, nezhorí ani v plazmovom zdroji tepla. Čo sa v tomto momente stane ? Hromadia sa inak horľavé zložky, nakoľko poklesne ich koncentrácia uvoľňovaním nehorľavých zložiek a narastá riziko explózie. V priestore plazmového zdroja tepla o teplote vyššej ako 1000 °C sa hromadia explozívne plyny, ktoré nedosahujú koncentráciu medze výbušnosti s kyslíkom, ale ich koncentrácia môže narastať.
Napríklad koncentráciu vodíka pod 4 % v zmesi so vzduchom ani nie je možné spáliť, pritom je vodík vysoko explozívny plyn. Inými slovami, nie samotný proces je tým povestným problémom, ale RIADENIE a STABILITA procesu.
Aby sa tomu predchádzalo, odpad sa musí pred spaľovaním triediť. A to je kameň úrazu. V prvotnej fáze sa odpad drví, homogenizuje a vytriedia kovy, sklo. Vytriediť polyetylén ( PE ) a polypropylén ( PP ) je povinnosť ešte pred odvozom do spaľovne, sú cenné a recyklovateľné, ale zároveň aj najlepšie spáliteľné rozkladom a spálením plynov. Ako vytriedime ten zbytok, ktorý obsahuje polystyrén, ABS, polykarbonáty, rôzne druhy teflonov ( PTE - polytetraetylen, PTFE - polytetrafluoretylen ) a ďalšie. V týchto plastoch sa okrem blokátorov horenia bežne nachádzajú plnivá ako sklo, vápenec a iné.
Tu narážame na problém spaľovania, komplikuje ho množstvo nehorľavých zložiek, vznikajúce nehorľavé karcinogénne plyny. Ich menežovanie, neutralizácia v splodinách horenia a udržateľnosť procesu samotného spaľovania je možné riešiť až potom, keď budeme vedieť dôkladne triediť. Inak žiadne zariadenie nezvládne spaľovanie zmesového odpadu, aj keď bude zdrojom tepla plazma.
Nech sa nad tým zamýšľame akokoľvek, spaľovanie sa síce javí ako najefektívnejšie riešenie, ale nie ako samostatný proces. Raz som v jednom referáte nepísal nasledovnú myšlienku :
V budúcnosti sa projekty tovární budú musieť riešiť tak, že už na začiatku budeme vedieť čo v ktorom kroku vznikne ako vedľajší produkt, ktorý sa musí do projektu zahrnúť ako možný zdroj pre iné činnosti. Tie budú musieť byť organicky naviazané na výrobu. Takto môžu vzniknúť výrobné aglomerácie s takmer uzatvoreným výrobným cyklom.
Takže súdruh Taraba, predtým ako sa verejne prezentujeme bombastickými vyjadreniami a máme riešenie na spasenie krajiny, naštudujme si problematiku. Fyzika a chémia majú svoje zákony, ktoré by neobkecal ani Albert Einstein. Vy ste výnimka, o tom sme sa už presvedčili, ale moja kategória poslucháčov to nestrávi.
