Stala sa kardinálna chyba, aká sa prihodí maximálne raz za 10 rokov. Tvrdo premýšľam, ako k nej mohlo dôjsť. Alexander Dubček, ten Dubček, ktorého súdruhovia na čele s Brežnevom v roku 1968 uniesli do Moskvy a im vlastným spôsobom zlomili, predsa vždy bol vyššej postavy s chudobnejšou vlasovou výbavou, "vysokým čelom" a bez fúzov. Takého si ho pamätám, takto sa zachovali fotografie.
Pamätám si aj ten deň, keď do našej triedy na základnej škole vošiel počas hodiny slovenského jazyka údržbár s rebríkom a bez slova vymenil obraz pána Dubčeka za obraz generála Svobodu. "Súdruh učiteľ dejepisu vám to vysvetlí podrobnejšie", znela odpoveď slovenčinárky na naše zvedavé otázky. Vysvetlil, ale pri hľadaní správnych výrazov sa mu nadúvalo čelo. Bol to nižší pán v rokoch s profilom tváre takmer ako pán Dubček. V tých dňoch aj jeho "zvesili" z pozície riaditeľa školy. Tanky na ulici sa mu nepáčili...
Po p. Dubčekovi sa zachovali jeho myšlienky, jeho slová a jeho činy, za ktoré musel pykať a zaplatil tvrdú daň v podobe následného dlhoročného šikanovania zo strany Štb. A ešte dodám, že BMW 535i bolo aj v roku 1992, v čase jeho havárie, "Bavorákom" a nie Škodou 105, ale nepripútaný človek na zadnom sedadle...hoci ostali pochybnosti.
Súdruh Eštok,
asi takýto bol v krátkom pripomenutí Alexander Dubček. Jeho činy a myšlienky patria jednoznačne k jeho osobe, jeho fotografiám a spomienkam na neho...
Všimnite si, súdruh, že niečo patrí k niečomu. Pokiaľ s obdivom študujete odkaz nejakého "veľkého politika", v tomto prípade pána Dubčeka, predpokladám, že účelom je mať vzor pre vašu dlhodobú, ale aj každodennú politickú činnosť. Potom tu evidentne dochádza k silnej konfliktnosti. Je tu silná disproporcia až úplná nezhoda.
Sledujem čo denne robíte, čo hovoríte. K tomu sa podstatne viac, až by som povedal, že jednoznačne, hodí iný politik z minulosti a súdruh v jednej osobe, súdruh J.V. Stalin. Keby vám to z nejakého dôvodu ušlo, bol nižší ako pán Dubček, šedivé husté vlasy, fajka a nezameniteľné fúzy. Teda, voči pánovi Dubčekovi určite. Uniformu snáď nevyzliekal ani v noci a hodnosť sovietskeho maršala bola jeho pýchou. Vyššia už oficiálne nebola, ale "ON" bol vyšší, vyšší ako Boh. Začínal činmi, teda v mladosti najprv vylúpil banku a tie následné sa nápadne podobajú tým vašim a história hovorí, že sa v tom úsilí dostal veľmi ďaleko.
"Jednota slov a činov", takto sa to voľajako vytrubovalo spoza "kecpultov" v časoch oficiálnej vlády vašich predchodcov. Takto to vytrubuje aj váš "séf", nositeľ absolútnej a jedinej pravdy, zdroj nenapodobiteľnej múdrosti, Boh dnešných dní. Potom nie je pochopiteľné, ak sa takto tvrdo "seknete" a činy jedného človeka trestuhodne priradíte k osobe iného. Došlo snáď k omylu ? Chápem, že ste v "prese", doba je zlá, ale majte na pamäti staré známe porekadlá :
"Aký otec, taký syn", Aká matka, taká Katka" a mnoho podobných. Nečudujte, že sa vám všetko pod rukami rozpadáva, keď ste až do takej výraznej miery nepozorný. Alebo nevedomý ? Už aby ste zaviedli zase VUML a zorientovali sa v osobnostiach histórie, alebo aspoň "stranícke vzdelávanie", poprípade "vzdelávanie kádrových rezerv".
Teraz neviem, sám sebe som si nasadil chrobáka. To som si teda dal, teraz môžem do nekonečna premýšľať nad tým kde je hranica medzi nepozornosťou a neschopnosťou. No jeden hnus, čo som si to navaril ?