Na námestia vyšli ľudia už aj v Gelnici a protestné hlasy prišli zo Zemplína a Humenného. Niekde som počul, že pre súdruha predsedu sa problémy začnú, ak sa ľudia vyroja na námestie v Gelnici. Pri všetkej úcte, takto to odznelo. Kdeže je východ a Gelnica na chvoste, zabudnime. V Topeľčanoch sa z pochopiteľných dôvodov pozabudli, ale bezpečnosť občanov a nekonečné šomranie spôsobili, že idú "obchodovať", pardón, protestovať.
Že sa Nitra dlho neudrží, s tým sa počítalo, hoci nikto zo štábu súdruha nechápe, ako je to možné. Donedávna bolo mesto "centrom bezpečnosti" a ani na chatu odtiaľto nie je ďaleko. Nová doba, nuž, kým sa v "Topeľčanoch" nič nedeje, zatiaľ je všetko v poriadku. Presnejšie bolo v poriadku, ako sa zdá, už nie je.
Vrabce na streche čvirikajú pesničky o veľkom biznise. Rodná obec súdruha predsedu, "Hruškovany", je nebezpečná aj pre vlastných obyvateľov. Nedávno sa tu reportér "Lokálneho spravodaja" pýtal ujka Žochára, ako chodí nakupovať. "Badbull si kúpim deň dopredu, vypijem a krídla ma cez cestu prenesú. Po svojich by som prešiel až z tej druhej strany záverečnej, alebo aj neprešiel. A pri nákupe nesmiem zase zabudnúť na Badbull".
Impozantné, vynaliezavé, ale trošku aj nebezpečné. A sused Gábriš mu to dal patrične pocítiť. Posťažoval sa starostovi a už to išlo. Však v tejto dedine dral v detstve gate, mal by sa o nás aspoň náznakom oka starať.
Sťažnosť sa dostala kde mala, do uší súdruhovi, váženému rodákovi. Doniesli sa aj zvesti o nespokojnosti v okresnom meste "Topeľčany". Cestný obchvat ešte nie je ani nakreslený, nieto ešte realizovaný a sľuby sú aspoň 15 rokov staré. Dosť bolo sľubov, povedali si rodní radní. Úctivé, neúctivé, ide sa protestovať.
"Padá posledná bašta, niečo sa musí urobiť" ! Rozohnil sa súdruh predseda. "Ja sa tu starám o svetový mier, dávam do laty najväčších grázlov svetovej politiky a vy ostatní sa neviete postarať ani o moju bezpečnosť v rodnom okrese a rodnej obci". Výčitka preletela pivničnou miestnosťou ako uragán. Chata sa stala nebezpečnou, uchýlili sa do pivnice miestnej výrobne "Badbull".
Nebolo to márne, podzemné priestory so svojou nenapodobiteľnou arómou plesní a vlhkého vzduchu, podsunuli spásonosnú myšlienku.
"Metro im postavme, čo sa budeme trocháriť", metro, to je ono", vytryskol ktosi ako fontána.
V prvom momente ostalo ticho ale preťal ho hurónsky smiech, iba na chvíľu. Ako doznieval, tváre naberali výraz vážnosti a vtom ktosi povedal : "Metro nemá ani Bratislava, najväčšie hniezdo odporu, aj tam chodí len električka. A svetoví predsa chceme byť, či nie ? Súdruh predseda je jedinou zárukou svetového mieru, nového poriadku a garantom najdokonalejších metód na jeho udržanie. Zaslúži si aj metro". Aj takto to dáme tým neznabohom vyžrať.
Trvalo len pár sekúnd a padlo definitívne rozhodnutie, ide sa stavať ! Keď tak premýšľali, dospeli k neobyčajnému záveru. Veď my tu na tomto malom Slovensku k tomu máme všetko. Stačí zapojiť "našich tunelárov" a "našich stavbárov". "Naši ľudia" napíšu projekt hodný nasledovania a zo Západu si ho necháme preplatiť.
V tom sa rozsvietilo súdruhovi predsedovi znovu. Predstavte si, na čo som prišiel. Vysoko tromfneme môjho priateľa z Dolnej zeme. Ten si dal cez rodnú dedinu postaviť len mizernú úzkorozchodnú turistickú železnicu, od nikde nikam, futbalovú akadémiu s 11 tréningovými ihriskami a štadiónom FIFA pre 2500 divákov. A v dedine ich žije len 550. Vchod na štadión je síce cez cestu oproti jeho rodného domu, ale čo je to oproti metru ? A čo je dôležité, kontrola síce zo Západu prišla, ale na nič neprišli, všetko prešlo hladko.
Predstavte si, keď sa ráno zobudím v rodnom dome, cez deň sa premotám okolo domu, v záhrade, v krčme pivo s chlapmi popijeme a večer ma z dvora zvezie exkavátor do metra. Na nočnú sa doveziem priamo na pracovisko. Bo tam občas musím prísť, musím byť na očiach, najlepšie pri práci. Inak ma nikto vidieť a počuť o mne nemusí, ale pracovať, to je súdružské. Bude mi závidieť celý svet a už nebudem musieť pred ľuďmi si sám sebe šepkať, "ako ďalej" alebo "neviem ako ďalej", ako v stredu večer.
Takto je to..."ďalej", do psej matere, volajte, zháňajte, stavajte !
Aby som nezabudol, zožeňte ešte jednu súpravu, keby sa náhodou niekto z dediny chcel odviezť do mesta, nech spomínajú na rodáka v dobrom...
Inšpirácia, titulné foto : https://dennikn.sk/4456637/v-topolcanoch-neprotestovali-este-stale-je-to-dobre/
