Do tretej hodiny som čakal a nedočkal sa. Pomalšie spočítavanie hlasov oproti predchádzajúcim voľbám presunulo reálne výstupy až do ranných hodín a priznám sa, nebolo to príjemné vstávanie.
Osobne som počítal s úplne inými výsledkami. Zvíťazila propaganda a populizmus, silné reči o silnom Slovensku.
Teší ma odchod Republiky a Kollárovej rozvetvenej Rodiny. V prípade Kollára je to potupná prehra a snáď sa nad sebou zamyslí. Nakoniec, čo urobí, to už v tomto momente asi nikoho nezaujíma. Predseda Smeru sa neukázal, radšej to komentovať nebudem, ale myslím si svoje. Jedným slovom, ukazuje dôsledne, ako mu na voličovi záleží.
V tomto momente leží všetka zodpovednosť na Pellegriniho bedrách. On môže rozhodnúť o tom, kde sa Slovensko prikloní, čo sa tu bude diať. Asi 79 hlasov, ktoré by vychádzali koalícii Smer, Hlas a SNS nie je až taká pohodlná väčšina a je to tenký ľad. Ak by sa Pellegrini rozhodol pre štvorkoalíciu s PS, KDH a SaS, vytvorila by sa väčšina 82 poslancov, ktorá by mohla omnoho pohodlnejšie vládnuť. Ale je tu ALE ! A ešte KDH.
Stále som optimista a verím do posledného momentu. Už len keď si porovnáme prístup k novinárom, tak sa Hlas správa diametrálne inak ako Smer a SNS. Danko potvrdzuje staré známe skutočnosti, nad neho nie je a nebude. Je nekomentovateľný slovami, ktoré znesú kritériá slušnosti.
Počkajme si, ako dokáže Pellegrini skrotiť vášne SNS a snahu Smeru prevrátiť bezpečnostné zložky štátu na hlavu.
Mám smutné ráno a keby som sa vyjadril slovami dobrého vojaka Švejka, dám si čierne, aj demokracia má smútok.
