Každé cisárstvo, "dvor", musí mať svojich zbojníkov, inak by to ani cisárstvo nebolo. Na "dvore" si potrpeli na to, aby aj medzi zbojníkmi vládol poriadok a len tak hocijaký odkundes sa nedostal do dôležitej pozície k zbojníckemu kapitánovi. "Dvor" bol na svojich zbojníkov pyšný a nedbal by mať takých junákov ani vo svojej armáde. Musel však na nich stoj čo stoj dohliadať a veru to strážne oko bolo potrebné v pohotovosti mať.
Po tom, ako Pacho vymáčal Surovčíka v horskej bystrinke, vypľutou frndžalicou vyvalil statný dub a mávnutím ruky umlčal všetko vtáctvo, zvolili si ho za zbojníckeho kapitána nadobro. Uznal to aj sám Surovčík a dobrovoľne sa pasoval za poddaného, hoci dôvodom ich "pasovania sa" bolo práve to, že Surovčík predtým sám kapitánom bol. Ako inak, však to bolo všetko v priamom prenose na "horalnete" a všetci sa navzájom presvedčovali o nespornej Pachovej moci, hoci nebol vyšší ani o hlavu ako kýbel vody. Inú funkciu by ani s jeho sebavedomím nebral. Veď ktože by mu mohol konkurovať už len tým, že jeho Marka, verná žena, šliapala kapustu celej dedine so 708 drevenicami za odplatu, akú sa jej práve chcelo zažiadať. A chlapi dali aj navyše, s radosťou, Marke miesto Pacha "porobili" čo - to aj okolo humna a domu. Gazda sa túlal a zbíjal. Chýr o Pachovi sa dolinami niesol aj bez vánku, rešpekt ozrutu budil aj na "dvore" aj bez obrázku.
Sotva sa pokonali so Surovčíkom, ku zbojníkom sa pridala aj skupinka pozbierancov, odkundesov, pokrivených chlapov z dolín, kde sa veľa ovsa neurodilo. Na panské nechceli, špekulanti akýsi, tak sa na zboj dali. Prilepili sa ku kapitánovi, ktorý bol kapitánom iba sám sebe. Jeho zbojníci v ruke ani budzogáň neudržali, nieto ešte na zboj aby sa pustili. Taká chamraď podvyživená z najchudobnejších dreveníc to bola. Zato hubami mleli rýchlejšie ako v mlyne tiekla voda.
Bol tam jeden spopod Hole, kde zverina sa k domom túlila. Vyhubiť ich rad radom aj s ich tútormi chcel stoj čo stoj, najlepšie z večera do rána. Na Božie narodenie v lese jahody zbieral, ale zaťal sa ako horal zaťať vie. Ani počuť o Sibyle, ktorá správne vyveštila, že sa raz "leto so zimou pomieša". Jeho kapitán aj tak ho do zbojníckeho úradu tlačil, v horách sa vraj vyzná, "píly nakŕmi" a cudzincov z nich zaiste vyonačí. Nakoniec, iného na zbojnícky úrad nemal. Tára síce dve na tri, ale to pravdou nie je, to len tak, aby reč nestála. Ani tie bežiace obrázky z koča pravdou nie sú, zaiste si niekto vystreliť z nás chcel a len tak máta. Aj keď ich chlap spopod Hole sám obrázky vyhotovil a každému sa nimi chválil na tom...oné..."horalnete". Nikdy sa my od "Hlavného dvora" ani jeho vojska nevzdialime, zbojnícku vernosť zachováme Mocnárstvu najvyššiemu hoci aj v biede. Zaliečal sa kapitán ďalej a vytrvalo, brániac si svojho horala a nastávajúci zbojnícky úrad.
Chudák aj tento kapitán. Hlava sa mu pomútila naverímboha, vodu káže, víno pije. Veď sa toť nedávno opačným smerom pozeral, nie k svojmu "dvoru" prajné slová mal, ale dvom cárom sa do palácov pchal. Ani sám pán Boh nevie iste, komu verný a koho odporca kapitán je. Istotou je len vietor, kade fúkne, tam sa ohne, ale tú červenú zástavu asi nikdy nepoprie.
Pacho sa priečiť nechcel za nič na svete, veď na písme bolo dané, že kapitána a jeho pozbierancov za rovnocenného berie. "To sú naše chodiace dukáty", odvrkol v mysli chlapovi spopod Hole na zverinu. Však predať ich môžeme, načo by sme ich sami hubili, nie ? Hlasno to však neriekol, sám si privyrobí neskôr. Zato na "dvore" sa im chlap spod Hole nepáčil. Nehodný zbojníckeho úradu s jeho drzosťou a chválami na iné mravy, ale svoje vlastné zbabelo haní.
Písmo je silné a Pacho sa zaviazal vziať horala do úradu na kapitánov popud. Zabudol na dobré mravy a do "dvora" sa pustil ako besný tur. Spomenul si zrazu na bezpečie nielen svojej družiny, ale aj dreveníc v dedinách pod horami. "Budzogáne" zodraté máme, čím sa ubránime ? Nové sa žiada kúpiť a kým úrad plný nie je, dukáty sú v truhlici uzamknuté. Moji zbojníci odvahou prekypujú, holými rukami sa však do votrelca nepúšťajú. Pacho pichal, bodal, "dvoru" na meno prísť nevedel. Akoby sa spoza kopcov mal vynoriť zatiaľ neviditeľný nepriateľ.
Chudák aj tento Pacho. Hlava sa mu pomútila naverímboha, vodu káže, víno pije. Veď sa toť nedávno sťa hlásnik do sveta trúbil, že nepriateľa máme niekde inde ako si myslíme a že akýsi bielovlasý dedko je najnebezpečnejší v otčine. Mnoho toho natáral a zrazu sa chce "budzogáňmi" zásobiť, čo predtým popieral. Ani tie lietajúce sa mu nepáčia a na sivovlasého dedka dobré slovo a nie budzogáň treba. Za každým stromom stojí neprajník, ako sa chudák Pacho z tejto šlamastiky vymaní ? Zlodejov sú hory plné, hlása tento dobrák, robota zbojníka je iná, on nikdy nič neukradne, iba vezme, bo on je zbojník predsa.
Niečo má za lubom, hlavu si láme, ale všetko tají. Zaťal sa márne, čo na písme stojí, dodržať sa patrí. Ako sa pokonať s "dvorom" na um mu neprichodí, Pachovej povesti silného zbojníka ostáva len v tieni.
