Písal sa rok 1917. V cárskom Rusku zúrila revolúcia. Tí prezieravejší a majetnejší nevideli v nástupe komunizmu žiadnu perspektívu a ktorým sa podarilo zavčasu utiecť, mali vyhraté. Kto s odchodom váhal, vo väčšine prípadov neprežil. Vlastníctvo majetku v akejkoľvek hmotnej forme bol považovaný za hrdelný zločin a komunisti sa s kulakmi, feudálmi a buržujmi vysporiadali veľmi rýchlo a účinne.
Mne a z nápisu na stene jaskyne tak isto neidentifikovateľná rodina z Petrohradu, sa chvatom vysťahovala, utiekla pred hnevom revolúcie do Prahy. Následne sa po niekoľkých rokoch presťahovali na Liptov, pravdepodobne do blízkosti Jánskej doliny, možno do L. Mikuláša. Presné miesto ich domova na Liptove nebol známy ani sprievodcovi Stanišovskej jaskyne. V časoch hospodárskej krízy viedla ich cesta do Ameriky a už sa nevrátili.
Počas pobytu na Liptove navštívili 24.3.1924 aj Stanišovskú jaskyňu, ktorá bola známa už niekoľko desaťročí predtým. Podľa vzoru iných návštevníkov zanechali na stene nápis, ktorý je na fotografii nižšie :
Nápisov na stene v tejto časti jaskyne je mnoho, časovo sa ťahajú až od roku 1910. Odkazy písali partizáni, vojaci, turisti a tí novodobí dokonca sprejovali. Ten nápis vedľa ruského je jeden z mnohých oháv na stene, iné sprejované iniciály, sú obrazom kultúrnej vyspelosti národa. Že tu nechali ľudia nápisy pred a počas vojny, tomu by som rozumel, ale že aj po roku 1989, tomu už nie. Táto jaskyňa bola vždy pohodlne prístupná, nestrážená ako akákoľvek diera v skalách.
Vyskytovalo sa tu ale niečo, čo bolo možné veľmi dobre speňažiť. Kradol sa "sinter", v podstate vápencový kameň, postupom tisícročí vrstvený vodou, ako usadeniny. Z vody sa rozpustený obsah minerálov ukladá a tvorí vrstvy, zafarbené podľa druhov minerálov kdekoľvek na horizontálnych aj vertikálnych plochách. Nie sú to priamo kvaple, iba vrstvený farebný vápenec. Je tu dokonca miesto, kde sa pre nadmernú a nepretržitú vlhkosť usadeniny nikdy nevysušia. Ostávajú trvale v kašovitej forme.
Následne šikovní majstri dokážu zo sintrových masívov vyrobiť nádherné ozdobné predmety, napríklad gule do fontánok, ktoré sa tlakom vody pod nimi otáčajú, alebo svietniky, popolníky, ťažítka na stôl a iné predmety. Sú naozaj nevšedne zaujímavé farebnosťou a morfológiou vrstiev. Tvoria doslova abstraktné obrazy. Majú jednu veľkú nevýhodu, ak sú v suchu, postupom času sa zvetrávajú. Ale koho to zaujímalo, našinec je podnikavý. Takto sa z jaskyne rozkradli tony sintrových masívov.
V Amerike sa rodina rozrástla a generácia pravnukov sa pred pár rokmi vydala po stopách rodinných záznamov pátrať po miestach pobytu predkov. Dostali sa aj na Liptov a hľadali prednostne jaskyne. Mali informácie, že prarodičia boli v nejakej jaskyni, ale nevedeli kde. Prišli so sprievodcom k stene s nápisom a nastalo obrovské prekvapenie a výbuch radosti. Na základe nápisu identifikovali stopy po prarodičoch.
Život prináša aj takéto malé zázraky, nakoľko sa nápisy za niekoľko desaťročí mohli čiastočne "zaliať" sintrovou vrstvou a mohli byť nečitateľné. Časom zaručene zmiznú pod novými vrstvami kameňa.
K návšteve tejto jaskyne a pobytu na Liptove musím dodať, že výklad bol veľmi profesionálny. Viacmenej sa venuje všeobecne práci jaskyniarov. Pre informáciu, na Slovensku je známych asi 8 000 jaskýň, verejnosti prístupných je 17. Napriek tomu, že asi 2 miliardy rokov stará, z geologického hľadiska mladá "Malá Stanišovská jaskyňa" je takmer bez kvapľov, je to zaujímavý poznatok. Dva relatívne masívne stalagnáty ( stĺpy od podlahy po strop ), sú v príkrom kontraste so sintrovanými stenami a rodiacimi sa kvapľami. V zime sa výzdoba obohatí o ľad. Osvetlenie počas prehliadky iba osobnými "čelovkami" dodáva prehliadke osobité čaro. Odporúčam navštíviť, ale iba v turistickej obuvi. Seniorovi pomôžu treckingové palice. Fotogaléria :
https://www.google.com/search?client=firefox-b-d&q=stani%C5%A1ovsk%C3%A1+jasky%C5%88a
Tesne vedľa "Malej" je aj "Veľká Stanišovská jaskyňa". Zatvorená, zakonzervovaná, pre verejnosť neprístupná. Údajne pre jej polohu v 5. stupni ochrany, ale to je aj "Malá", je tesne vedľa, v tom istom svahu. Sprievodca tomu nerozumie a ja tiež nie. Na Slovensku to nie je jediná vec, ktorej bežný smrteľník nerozumie, ale to už je o niečom inom, o tom blog nie je.
Ja som vyrástol v blízkosti Domice, kde som v sedemdesiatych rokoch bol prázdninovým sprievodcom 3 sezóny. V múzeu baníctva a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši som objavil fotografie z čias budovania Hotela Domica, na foto nižšie :
Na tejto fotografii je rozostavaný hotel "Domica", ktorý zahájil svoju prevádzku v roku 1932. Predpokladám, že autobus prepravoval robotníkov na stavbu.
Na ďalšej fotografii je výroba prvých člnov pre plavbu po podzemnej riečke Styx :
Odporúčam navštíviť toto múzeum každému. Tu sa človek môže zamyslieť a na základe expozície zistí, aké rozmanité bohatstvo skrýva v sebe táto malá krajina.
