Howard Hughes prišiel s nápadom postaviť loď, ktorá by dokázala vrak vytiahnuť a odtransportovať do prístavu. Dostala pomenovanie Glomar Explorer a realizovala sa pod krídlami CIA. Celý projekt dostal pomenovanie "Azorian". Utopisticky znejúca myšlienka, vyzdvihnutie vraku, sa začala realizovať v roku 1974. Ako som už spomínal v prvom dieli, projekt porovnávali s projektom pristátia na Mesiaci.
Staršie informácie uvádzajú, že v trupe lode bol vytvorený priestor pre 60 metrový kus trupu ponorky, pričom ponorka mala dĺžku 98 metrov. CIA uvádza v dokumente, že : "Rusom sme povedali, že trup sa počas vyzdvihovania rozlomila a vyzdvihli sme len časť". V skutočnosti sa vyzdvihol celý trup.
Ako utajiť skutočné poslanie Exploreru v danej oblasti ? Toto bola úloha, ktorú riešili veľmi intenzívne. Nakoniec sa vrhli na "surovinový hoax". To znamenalo, že na verejnosť vypustili informácie o prieskume morského dna, za účelom zisťovania prítomnosti mangánových rúd a koncentrátov.
Rudy na morskom dne, presnejšie časti morí sa predávali v deväťdesiatych rokoch a pamätám sa, že aj Mečiar chcel kúpiť kúsok mora s rudnými zásobami na dne v asi 2 až 3 kilometrovej hĺbke niekde pri Aljaške. To len tak na okraj.
Aby sa loď mohla pohybovať bez rizika v oblasti potopeného vraku, lode boli postavené dve. Rusi nevedeli o tom, že Američania objavili vrak. Preto jedna loď operovala v oblasti, kvadrante, kde mala ponorka hliadkovať a druhá, tá skutočne pracujúca, zase nad vrakom. Dvakrát sa nad loďou v kvadrante, kde mala byť ponorka, objavili vrtuľníky, ale po chvíli sledovania odleteli. O lodi pracujúcej nad vrakom netušili. Na obr. nižšie, zdvíhacie zariadenie. Ako je vidieť, ak sa to celé malo zmestiť do trupu Exploreru, muselo tam byť viac miesta ako 60 metrov. Záber je z dokumentu.
V prednej časti trupu ponorky, kde sú torpédové komory, sa nachádzalo uzatvorených asi 40 tiel námorníkov. Pri obsluhe torpéd toľko osôb nie je potrebných a ani v tej časti lode nemajú čo hľadať. Potom prečo sa tam ocitli ? A zatvorení ? O tieto fakty sa opiera teória o "únose" ponorky agentmi KGB a jej zneužitie na jadrový útok. Predpokladá sa, že na palube došlo k násilnostiam, rozdeleniu a zamknutiu časti posádky, aby mohli v "pokoji" kapitána presvedčiť o zadanie tretieho odpaľovacieho kódu.
Na obr. nižšie je trup ponorky. Časť rakety je stále v sile a trup je doslova roztrhaný explóziou. Záber je z dokumentu.
Dokument uvádza, že explózie zaznamenali aj satelity. Útroby ponorky a všetko, čo tam našli, bolo silne rádioaktívne. Američania sa po dopravení vraku do bezpečia rozhodli urobiť gesto poslednej pocty mŕtvym ruským námorníkom. Podľa tradícií v ruskom námorníctve, pochovali telá s vojenskými poctami do mora. Obrad bol vykonaný v ruskom jazyku a natočené z neho video.
V roku 1992, "na znak zmierenia", oficiálne navštívil prezident Bush a Robert Gates, riaditeľ CIA, Jeľcina, na obr. nižšie je prezident Bush s Jeľcinom, Záber je z dokumentu.
Pamätám sa na reportáž z návštevy. Všetko prebehlo vo veľmi vrelom priateľskom duchu, ale nebolo zverejnené, že CIA odovzdalo rusom video z pohrebu. Jeľcin sa neubránil slzám a aj vyjadrenia ruských námorných generálov sa niesli z duchu, dovtedy neznámeho zmierenia. Významovo odznelo z úst jedného z nich : "Ruskí a americkí námorníci nikdy neboli nepriatelia. Každý si robil svoju prácu profesionálne a len politici sa snažili vytvárať atmosféru nenávisti". Na tých generáloch bolo vidieť dojatie.
Podľa CIA to bol zlomový moment v uvoľňovaní napätých vzťahov. Vôbec, celá operácia "Azorian" vniesla do vzťahov na určitý čas teplo.
CIA však počas celej akcie, počnúc od vydania knihy "Hon na ponorku" s množstvom tajných informácií, sledovala konkrétny cieľ. Doslova si hovorili, že nech sa rusi niečo dozvedia, aspoň získajú lepšiu predstavu o stave americkej výzbroje, ekonomike a zdrojoch. Zistia, s kým v skutočnosti chcú udržiavať krok a čo ich to bude stáť. Doslova im vycucáme ekonomiku, uzbrojíme ich, alebo sa pretekov vzdajú. Zabralo to, tak to tvrdí CIA a koncom sedemdesiatych a v osemdesiatych rokoch sa napätie začalo výrazne uvoľňovať.
Nič to nezmenilo na fakte, že ekonomický kolaps sa stal skutočnosťou. Rusko padlo na hubu. Od čias, ako potupne prehrali boj o Mesiac, išli len dole kopcom. Až bola agónia dokonaná Gorbačovom a glasnosťou.
Vdova po kapitánovi ponorky, Kobzarovi, dostala vysoké štátne vyznamenanie osobne a manžel hneď niekoľko vyznamenaní in memoriam, ako aj celá posádka ponorky K-129, až od Jeľcina. Ona sama konštatovala, že trošku neskoro...
