Počas pobytu vo Vysokých Tatrách sme sa rozhodli presúvať prostredníctvom tatranských električiek. Nové súpravy sú po každej stránke bezchybné a ani interval medzi dvomi linkami nie je dlhý. Predpoludním 0,5 hodiny, popoludní 1,0 hodina. Partia 6 seniorov vo veku medzu 65 a 72 rokov si preto išla nakúpiť cestovné lístky z Tatranskej Lomnice na Štrbské pleso.
Preukaz ŽSR na bezplatné cestovanie v obmedzenom počte na jednej linke. Doteraz som ho využil asi 3 - krát len na krátke trasy. K preukazu vždy vystavili cestovný lístok s hodnotou 0.- €. V Tatrách mi povedali, že stačí mi preukaz. Manželka ho mala na fotografii a to už bol problém. Údajne to nestačí, preukaz musí mať majiteľ fyzicky pri sebe. Vraj je to vec revízora, niektorý to uzná, niektorý nie. Tak si kúpila riadny cestovný lístok.
Čo to znamená, že "niektorý to uzná, niektorý nie"? Doklad na fotografii predsa obsahuje všetko ako v reále. QR kód je neopakovateľný, neprenosný a jednoznačne identifikuje majiteľa. Nerozumeli sme tomu a zrejme ani neporozumieme.
Lístky pre seniorov nad 70 rokov sú samostatnou kapitolou. Najprv si pokladníčka vyžiadala "Preukaz dôchodcu". A to je čo prosím ? Zagúľal kolega na ňu očami a ponúkol jej predloženie občianskeho preukazu. "Čo lepšie dokazuje vek, ako občaňák"? Hodil loptičku na jej stranu. Nevrátila sa, bez slova vydala príslušný spiatočný cestovný lístok za 1.- € na osobu. Podotýkam, neboli vlastníkmi preukazu ŽSR s fotografiou na cestovanie zdarma, na zľavu ich oprávňoval vek.
Nasledujúci deň sa situácia opakovala, ale len v časti nákupu cestovných lístkov, bez riešenia "preukazov".
S preukazmi ŽSR sme v tom mali jasno až do tej miery, že na revíziu mohol prísť aj sám Lucifer, mali by sme ho v "kešeni" a musel by čušať. Cestovanie z Tatranskej Lomnice do Starého Smokovca sa však ukázalo zaujímavejšie pre kolegov nad 70 rokov. Tá istá pokladníčka, trasa snáď kratšia ako tretina včerajšej a cena spiatočného lístka ? Celé 2.- €, včera to bolo za 1.- € na podstatne dlhšej trati.
Kolegovia sa po počiatočnom precitnutí a včerajšej skúsenosti nakoniec rozhodli nič neriešiť a "zaradiť sa". Nakoniec aký by na to mali dôvod ? Osobné víťazstvo nad egom alebo nepozornosťou, poprípade "svalmi" pokladníčky ? O to nestojí nikto, ani oni, ani my. Nešlo o život a aj keby sme mali hovoriť o peniazoch, v cukrárni minieme možno neuvážene podstatne viacej.
Ale čo tak si pohovoriť o princípe ? Ako môže jeden systém výdaja cestovných lístkov pre jeden prípad, jednu zľavu, vydať tak rozdielne lístky ? Ako to, že vôbec hovoríme o možnosti uznania fotografickej podoby dokladu so všetkými náležitosťami v "závislosti na osobe revízora"? To akože ŽSR v tom nemajú jasno, nemajú jednoznačne a jednotne stanovené postupy ?
Tatry sú po kalamite čoraz krajšie, ale takýmito drobnými prešľapmi a inými v podobe nevšímania si hosťa v kaviarni, poprípade nevrlého prístupu k hosťovi si kazia imidž. Železnice Slovenskej Republiky k tomu výdatne prispievajú neexistujúcimi, alebo len nejednotne používanými pravidlami.
Zdroj : titulná fotografia : Tatry.CZ
