1. Zranenia
Pred turnajom sme prišli o tri opory v obrane ktoré sa nám nepodarilo plnohodnotne nahradiť. Jediným kto sa ako tak zhostil dôvery trénera bol Tomáš Starosta. V jeho prípade je však smutné až udivujúce, že bol donominovaný až ako tretí náhradník.
Zranenie Mariána Gáboríka ako čistokrvného strelca jednoznačne poznačilo náš útok, nakoľko strelecká nemohúcnosť nás sprevádzala až do posledného zápasu. O jeho náhradníkovi netreba ani hovoriť.
Zranenia počas turnaja možno pripísať nešťastnej náhode avšak minimálne útok na Tomáša Kopeckého, zostal z našej strany ako nepovšimnutý a to ho jednoznačne mali naši borci v rámci pravidiel oplatiť.
2. Nominácia
Spočiatku som s ňou bol spokojný, ale po predvedených výkonoch musím konštatovať, že akékoľvek súkromné škriepky treba dať bokom a nielen Miro Šatan, ale aj Laco Nagy a Peter Podhradský mali figurovať v zostave.
KHL nie je NHL to vieme, ale inak za nás nemá kto hrať.
3. Generačná výmena
Raz to už muselo prísť no možno ešte skôr než v Soči, v obrane to možno až tak nie je cítiť ale v útoku je diera medzi Hossom a Tatarom obrovska.
4. Taktika
Odhliadnuc od zranení počas turnaja, hľadať zostavu a systém hry takmer tri zápasy je na takomto fóre až príliš veľká odvaha. Nakoniec zvoliť pri ofenzívnom potenciále obrannú taktiku, ktorá je tak vyčerpávajúca, že náš prechod do útoku sa rovná odchodu na striedačku, to je v športe, ktorý sa hrá na góly ozaj nepochopiteľné.
5. Strelecká nemohúcnosť
Päť gólov v štyroch zápasoch? Prosím Vás pri zostave, kde od obrancov po útočníkov tento rok zbierajú naši chlapci v NHL množstvo bodov je to tragické. Pri zostave, v ktorej je najlepší obranca sveta s najtvrdšou strelou na svete, ktorú ale vypustí len raz za štyri zápasy? Pri zostave, v ktorej je jeden z najlepšie technicky a aj korčuliarsky vybavených útočníkov so štyrmi účasťami vo finále Stanley cupu a dvoma prsteňmi za víťazstvo? Kde cestou z Ameriky do Soči zvlhol pušný prah to vedia asi len oni.
6. Líder
Kapitán, medveď Chára sa ukázal ako radový vojak v poli, vďaka výrazu presnejšie stratený vojak v poli. Jeho asistentov, bez jediného prejavu emócie, akosi tiež nebolo vidieť. Jednoducho povedané na striedačka nemal kto zdvihnúť hlas a úprimne zpičovať spoluhráčov aby ich vyburcoval k nejakému výkonu.
7. Tímový duch
Tak odovzdaný výkon, česť mladým dravým výnimkám, a takú chuť už to ukončiť a odcestovať som v očiach športovcov ešte nevidel. Možno to vyznie kruto, ale asi keď ťa ten šport už živí a zarába ti peniaze, radosť z neho - pominie Ale ako to že ten Ovečkin sa pri tom zabáva stále tak ako my, keď sme za mladi hrávali na sídlisku medzi panelákmi?
