Dnes, keď sme šli s našimi chlapcami do kostola, stretli sme mladú mamičku s malou, asi 4 ročnou dcérkou. Niesla dve plné lidligelitky v jednej ruke a druhou ťahala dievča, ktoré malo na hlave žltú hračkársku robotnícku prilbu, spod ktorej jej vytŕčali dlhé blonďavé vlásky. Slovník tej ženy nás zarazil. Osobne mi je nepríjemné, ak počujem vulgarizmy chlapov, ktorí sa bavia pri pive. Je pre mňa neprípustné, ak takéto výrazy počujem medzi stredoškolákmi. No tato pani prekročila všetky medze, keď sa "prívetivo" prihovorila svojej dcérke slovami: "Poď, nebav se, nemám čas na také pi***iny do bo*a!" To dieťa vlastne ani nič zlé nespravilo. Iba troška pomalšie prepletalo nôžkami. To znamená, že tento slovník používa jej mamička bežne. To dieťa má všetko. V rukách hračky, na hlave prilbu, pekné oblečenie, ale to podstatné jej zúfalo chýba.
Materinský jazyk. Aké krásne slovné spojenie, ktoré hovorí o tom, že každého z nás ho učí ako prvá mama. Len škoda, že nie je materinský jazyk ako materinský jazyk...
Ostáva len dúfať, že to dievčatko nepôjde v koľajách svojej mamky. Ale je to vôbec možné?
