Jemu je už dobre. Im je už dobre. Ale ako sú na tom ichpríbuzní? A čo my ostatní? Nechápeme. Búrime sa, no zmeniť sa to nedá.
Stalasa tragédia. Zrazu boli pre všetkých málo dôležití nespokojní umelcis „ich“ ministrom, umĺkli politické prestrelky o letiskách a ichprivatizácii, ba dokonca aj to, že sa znova ozval bin Ládin, bolo akési menejpodstatné. Všetky udalosti prehlušila, a to dosť jednoznačne, hromadnásmrť našich vojakov a emócie pozostalých. Sú nimi všetci Slováci.
...a už sa znova bavíme o našej neprehľadnej politike, o kríze vovláde, o predčasných voľbách. No niekde vo vzduchu stále visianezodpovedané otázky, okolo tragédie vojenského lietadla.
Spojeniedvojky a štvorky... Antonov AN 24 pochoval 42 ľudí. Nevedel som, že armádamá práve takéto typy lietadiel. Už to viem. Ešte má jedno také. Mal som strohéinformácie o náplni práce našich misii v Kosove. Teraz celkom dobreviem, čo je ich poslaním, ako dlho trvajú, čo tam vojaci robia, ... No niepreto sa to stalo, aby sme si rozšírili vedomosti o našej armáde.Podstanejšie snáď je, že táto udalosť nášmu národu vyrazila dych. Aspoň nachvíľu. Zastavili sme sa. Obyvateľov Slovenska to svojim spôsobom zjednotilo.Rozmýšľali sme nad sebou, nad smrťou, nad krehkosťou našich životov viac akoinokedy.
Určiteby bola krutá daň za to všetko tých 42, väčšinou mladých, životov. Slovnéspojenie „nezmyselná smrť“ by bolo na mieste.
Alepredsa je tu ešte niečo viac... Na otázku „Prečo?“ je ťažké hľadať odpoveďs ktorou by sme sa mohli uspokojiť. Jednoducho to, čo sa stalo, presahujenáš „pochop“.
Niektonám život dal a „vložil“ nás do istého času, na isté miesto do tohto sveta, abysme plnili istý plán. Žijeme v čase. Bez tohto fenoménu, ktorý ani súčasnáveda nevie presne zadefinovať, ktorý vnímame intuitívne ako chod dejín, sledudalostí, si náš svet ani nevieme predstaviť. Do budúcnosti nevidíme. Ale Onvidí. Či presnejšie, pre Neho čas neexistuje, všetko vidí v prítomnosti.Hoci vysvetliť, prečo museli títo mladí ľudia zomrieť, je pre nás veľmi ťažké,možno až nemožné, hoci to bolí, hoci sú to živé, dlho krvácajúce a ťažkohojiteľné rany, treba Mu jednoducho veriť. Asi nič iné nemáme. Nič iné námneostáva. On má určite svoje zámery, no to pochopíme až tam... Tíštyridsiatidvaja to už chápu.
