... to Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo... Tak sa spieva v našej hymne. Myslím, že sa skôr občas zobudí, nie na dlho a potom sa dostáva opäť do tmy. Dostane po papuli, strhne sa a ... opäť tá tma...
Kedysi sa u nás v škole hovorievalo, že kto študuje matiku s fyzikou, zvolil si kombináciu gilotína + elektrické kreslo. Kto si v škole zvolil kombináciu matematiky s fyzikou, urobil to dobrovoľne, prehrýzol sa cez prijímacie skúšky a vstúpil na neľahkú cestu, ktorej cieľ bol jasný. Vyštudovať, niečo vedieť, niečo dokázať. Napadlo mi to v súvislosti so smutnou situáciou, v ktorej sa ocitlo Slovensko. Na Slovensku sme si zvolili nie dvoj, ale trojkombináciu. Mnohí z nás síce nedobrovoľne, ale ináč sa to asi ani nedá. Smer, HZDS, SNS. Tu nenachádzam vhodné prirovnanie, no myslím, že je to ešte niečo horšie ako gilotína s elektrickým kreslom dohromady. Dajme k tomu ešte povedzme nejakú sľučku na krk. Cez prijímačky sme prešli. Tu sme tomu hovorili voľby. A potom sme vstúpili na nejakú cestu. Obávali sme sa, že bude ťažká. No ona sa zdá priam nezmyselná. Hlavne v súvislosti s cieľom, ktorý nás na jej konci čaká... Ani sa neodvážim ten cieľ definovať. Vízií je dosť. Ale reálne ciele sa nevyslovujú. Sú totiž negatívne.
Choré Slovensko pritom dostáva ranu za ranou. O všelijaké kauzy a kauzičky tu nikdy nebola núdza. Boli tu skryté zločiny, machinácie s peniazmi, klientelizmus, korupcia..., boli tu aj zločiny, u ktorých mohlo dôjsť k odhaleniu, ale, svojho času, malý slovenský boh bol až tak mocný, že svojich verných dokázal vyamnestovať. Všeličo, čím táto krajina trpí, tu bolo. Ale to, čo je tu teraz, to je nový úkaz. Gangréna. Od tých najvyšších postov. Stále som si myslel, že priamy dôkaz, alebo prichytenie pri čine sú neotrasiteľné. Prd, priatelia. Mocipáni povedia a tak musí byť. Nie tak musí byť, tak je a hotovo. Iba dva príklady. Minister najspravodlivejší povie, že on žiadného Sadikiho nepozná a všetci, vrátane vyšetrovateľov, súdov mu môžme vyliezť na hrb. Darmo, že existuje prepis telefonického rozhovoru, v ktorom si s mafiánom tyká. Povedal, že nepozná, tak nepozná! Ďalším takým prípadom je Mr. Bean Podpisman. Neprekáža, že ho načapali kamery, ako malého chlapca, ako podpisoval seba aj Janka. On povedal, že nepodpisoval, tak nepodpisoval! A ešte raz mu povedzte niečo iné, tak...! Súdruh priemer sa na to len tak pozerá. Už sme si zvykli. Nie! To je zlé! Na zločiny a ich tolerovanie si zvyknúť nesmieme!
Tú trojkombináciu sme si skutočne mnohí nezvolili dobrovoľne. Bol to chybný krok. Vy ktorí ste za to zodpovední a nechceli ste meniť mienku na základe "iba" podozrení, tak otvorte oči. Tu sú priame dôkazy a vaši obľúbenci sa správajú, ako malí bohovia. Nikto ich tam nedrží viac, ako vaše hlasy vo volebných urnách a nikto ich k tej bohorovnosti nepovzbudzuje viac, ako vaše preferenčné hlasy!
