Po dnešnom hroznom zážitku plánuje odcestovať do Ameriky a spochybnila aj svoj návrat. Nevidím dostatočne dobre do ženského basketbalu, ale to je jedno. Je mi veľmi ľúto, čo sa jej stalo. Cítim zlosť a hanbím sa. Za to, akí zadubení ľudia v našej krajine žijú. Neviem si predstaviť, akú traumu musela zažiť, keď na ňu v uliciach Košíc rasisticky pokrikovali, 20 minút ju prenasledovali a ohrozovali holohlaví hlupáci. Je prirodzené, že drvivá väčšina z nás správanie týchto výrastkov odsúdi. Ale v kontexte udalostí je to vrcholne pokrytecké. Na celej veci je totiž najhoršie to, že Denise kričala a prosila o pomoc, no ľudia na električkovej zástavke ani v uliciach jej nepomohli. Nikto sa vydesenej basketbalistky nezastal. Vbehla do reštaurácie a až tam po dlhočizných chvíľach nevšímavosti Košičanov majiteľ reštaurácie zavolal políciu.
Sme horší ako tí chorí mladíci. Omnoho horší. Sebeckí, nevšímaví. Košičania, ktorí ste tam boli a tvárili ste sa, že nič nevidíte, budete zaspávať dobre? Nerobme si ale ilúzie, v ostatných mestách na Slovensku je to podobné. Nevidíme, alebo skôr nechceme vidieť utrpenie a krivdy nevinných, ktoré sa dejú často v našej bezprostrednej blízkosti, tvárime sa, že sa nás to netýka. Toto je správanie zvierat, nie ľudí. Je mi z toho nanič, Slováci.
