Úplne prirodzená vec,kdesi nový život vzniká, niekto sa narodí, indesa niekto poberá na druhý svet.
Nie každý má na koniecpozemského života rovnaký pohľad. Aj v našejrodine...
Smrť. Je veľmi silná. Prídea kosí. Nepýta sa. Vyjednávať s ňou nemožno.Plameň jednoducho zhasne a je koniec. Niet návratu.
Vidíme, ako nás príbuzníopúšťajú a pri takej príležitosti sa snáďkaždému vybaví slovné spojenie – moja smrť.Aj ja pôjdem. Ako? Neviem. Kedy? Neviem.
Vyrovnať sa s tým je, premnohých, veľmi ťažké. Ľudia sa smrti väčšinouboja. Prečo? Ja osobne verím, že smrť je iba akýmsiprechodom a po nej život ďalej pokračuje. Krajší, lepší,naplnený tým, o čom Kristova Matka povedala: „Okonevidelo, ucho nepočulo … čo Boh pripravil tým, ktoríHo milujú.“ Ja mám z toho radosť. Teším sa,že nás to tam čaká...
Je mi ľúto tých, čoneveria. Je to, samozrejme, ich názor, je to ich vec. No ja,keby som nepoznal Krista, asi by som mal zo smrti obrovskýstrach.
Istý spisovateľ (veriaci) sazhováral so svojim otcom (ateistom). Hovorili o viere, o tom„bláznovstve“, o tej „slabosti“ kresťanov, ktorísi ju, ako útočisko, vymysleli. Ten spisovateľ povedal:„Otec, je mi ťa hrozne ľúto. Predstav si, že umrieš azistíš, že stále si.“
V evanjeliách súzaznamenané mnohé Kristove slová, ktoréhovoria o tom, že smrťou sa život nekončí. „Kto nájdesvoj život, stratí ho a kto stratí svoj život premňa, nájde ho.“(Mt 10,39). Keď žijeme s Kristom a preKrista, niet sa čoho báť. Ani smrti. Veď On ju premohol.
Moja babka odchádzala z tohtosveta so slovami Ježiš, Ježiš na perách a ja verím,že On ju prijme k sebe. Teda nie „Odpočívaj v pokoji“,ale „Dovidenia v raji, babka!“
