„Za komunizmu bolo lepšie! Skoro všetko bolo zadarmo“ – povedala istá pani v stredných rokoch vo včerajšej televíznej ankete. „V práci bolo o nás lepšie postarané“ – dodala ďalšia.
Priatelia! Veď predsa boli ľudia, a nebolo ich málo, ktorí vtedy trpeli. Mučili ich fyzicky i psychicky. Ďalších odsúdili. 10 rokov! 25 rokov natvrdo! Doživotie! Iným odvliekli otcov, známych, priateľov a viac ich nevideli.
A teraz by si vraj 30 % Slovákov prialo radšej socializmus. Viac ako polovica z nás si myslí, že v minulom režime sa žilo lepšie. Zaujímavý je ten egoizmus v takýchto vyjadreniach. Podobným tvrdeniam totiž ja rozumiem asi takto: „MNE bolo za minulého režimu lepšie, JA som sa mal lepšie...a to, že niekto trpel sa mňa a mojej rodiny priamo nedotklo“. Pýtam sa: Dokedy sa dalo žiť tak, že bolo všetko také lacné, že skoro všetko bolo zadarmo? Samozrejme na dlh, milá pani! A splácať to budú ešte vaši pravnuci. Ja viem, znovu sme pri tom, že vás sa to už nedotkne...
Môj otec stále hovorí, že 40 rokov sa tu žilo v komunizme a musí prejsť ďalších 40, aby bolo lepšie. Musí vraj generácia, ktorá komunistov zažila, jednoducho vymrieť. Žiaľ, vyzerá to tak, že má asi pravdu. Choré, nostalgické spomínanie na onú dobu je, zdá sa, nevykoreniteľné.
Prečo sme takí spiatočníci?! Ja viem, dnes to má od ideálu ďaleko, ale to, čo bolo... Bože zavaruj!!!
... v spomínanej ankete má predsa troška upokojil jeden človek. Bol to pán, so šedinami na hlave, ktorý povedal: „Teraz je lepšie, lebo sa žije slobodnejšie.“
