Marek Šefčík
Napriek tomu, vďaka tomu
17.11.1989 som mal 11 rokov.
Stredoškolský učiteľ, otec troch detí a manžel jednej manželky :)Marek Šefčík nový blog Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Zotmelo sa. Chlapci sa hrali v detskej izbe. Prišiel som k nim a pozval som ich na prechádzku...
Nedeľa večer je ako stvorená na malé odreagovanie, ponúka čas na návštevu športových, či kultúrnych podujatí. Jedno som si vybral...
Začína nedeľná politická diskusná relácia a moderátor hneď po pozdrave zahlási - Vážení diváci STV, do dnešnej relácie neprijal naše pozvanie premiér Slovenskej republiky, a to z toho dôvodu, že sme ho pozvali DISKUTOVAŤ!
12.marca 2006 vystúpil v programe Slávik Richard Müller a zaspieval akýsi protestsong...
Napísal som článok, prilepil som ho na svoj blog a potom, potom ... rozprávka.
V pondelok bol sviatok Sedembolestnej a v Šaštíne národná púť...
Už dlhšie som vám nenapísal žiadny list, ale teraz dozrel čas...
Stretli sme sa s mamičkou, ktorá vyzerala sympaticky a inteligentne... až kým neotvorila ústa.
Pozval som ju k nám. Jej deti sa hrali s našimi a my sme sa rozprávali. O všeličom. Ale hlavne o nej. O tom, čo sa jej prihodilo... Navonok sa snažila neukázať trápenie, no to sa nedalo. Moje všemožné pokusy povzbudiť ju strácali v tej chvíli cenu. Hľadel som na ňu, na jej tri deti a zmocňoval sa ma čoraz väčší pocit bezmocnosti. Nedokážem jej pomôcť.
Nič nenasvedčovalo tomu, žeby sa malo v noci stať niečo nezvyčajné...
Na začiatku sa hovorilo o populistovi. Neskôr sa prišlo na to, že označenie súdruh alebo rovno komunista si jeho činy určite zaslúžia. Dnes už ho médiá prirovnali rovno k juhoamerickým diktátorom.
Blogy nepíšeme len preto, aby sme ich písali. Nie preto, že nemáme nič iné na práci. Blogerské príspevky by mali plniť isté poslanie, mali by mať nejaký cieľ. Môžu pobaviť, môžu informovať, môžu dvíhať varovný prst, môžu povzbudiť, môžu esteticky (literárne, alebo fotografiami) pohladiť. Dôležité sú i také, ktoré prispievajú k riešeniu nejakého spoločenského problému. Na jeden taký som minule narazil...
Keď sa, po prázdninách, naši študenti vrátia do školy, bude tam prázdnejšie...
V jedno pekné piatkové popoludnie odišla. 350 km na východ. Všetko nechala. Teda pár vecí si so sebou vzala. A ešte chlapcov. Už tretí deň som sám...
Ľahostajnosť odboríkovmôže spôsobiť nemálo škody. A stáva sa, že zabije.
Prológ: V istej malej dedinke žil dôchodca Fero. Ferov chodí po svete veľa, no tento bol taký, no... ako by som to ..., bol lakomý.
To slovo som už niekde počul... a nebolo to zas tak dávno. Každý si pod ním predstaví čosi iné...